Stres a agresívne správanie sú typické pre určité krajiny. Existujú vedecké štúdie, ktoré odhaľujú vzťah
medzi nerovnosťou príjmov populácie a agresívnym správaním ako takým. (zdroj)
Táto štúdia poukazuje na závery, že čím je rozdiel v príjmoch populácie v určitom regióne väčší, o to je
viac všeobecných stresových faktorov a tým aj väčší počet a percento prejavov agresívneho správania.
Nie je teda žiadnym prekvapením, že Amerika, krajina, ktorá ma jeden z najväčších rozdielov v príjmoch
populácie, sa radí medzi krajiny s najvyššíim počtom nehôd spôsobených cestným pirátstvom a agresívnym správaním sa za volantom.
Tieto sociálne podmienky majú určite vplyv na ľudské kognitívne schopnosti počas vedenia vozidla.
Vždy, keď stretnete či už agresívnych šoférov, alebo cestných pirátov, stresom posilnená agresivita,
hnev, frustrácia, nepriateľstvo, strach a podobne, negatívne emócie sa vedome alebo podvedome
otlačia do vašej psychiky. V priebehu času táto štrukturálna realita len prilieva olej do už aj tak nezlúčiteľného ohňa kultúry. Počas života je veľmi jednoduché vidieť, akú negatívnu rolu toto všetko hrá pri
podpore a zvyšovaní negatívneho správania a reakcie ľudí, ktorí prinášajú so sebou na cesty stres,
agresiu a niekedy aj omnoho extrémnejšie incidenty z dielne cestných pirátov.
Hoci je táto časť našej kultúry iba symptóm omnoho väčších problémov, dá sa skúmať bližšie a možno
pri tom postrehnúť, že odstránením ľudského faktoru spoza volantu a jeho následné nahradenie automatizovaným počítačom riadeným transportným systémom je možné riešenie, ktoré by prinieslo rýchle
odstránenie tohto špecifického negatívneho správania a zmiernenie tak obrovského množstva stresu
zmenou prostredia, ktoré ho samo podmieňuje a vytvára. Myšlienka prenechania priameho riadenia
vozidla počítaču môže u niekoho zo začiatku vyvolať negatívny, ba až odmietavý postoj, prípadne
rôzne iné povery, ktoré sa s týmto spájajú. Zvyčajne je to spôsobné tým, čo vidíme vo filmoch, v televíznych programoch, tým, čo čítame v novinách, spolu s rôznorodým „strachom zo zmeny” a inými kultúrnymi neurózami, ktorými sú ľudia počas svojho života bombardovaní. Pravdou ale zostáva, žeby len
išlo o mnohonásobne efektívnejšiu, dostupnejšiu a udržateľnejšiu, ako aj neporovnateľne rýchlejšiu
formu prepravy.
V mnohých častiach sveta sú už dnes automatické prepravné systémy v prevádzke.
Technológie, ktoré boli kedysi považované za „sci-fi”, sa už dnes môžu stať realitou.
Hyperloop je iba jeden vzrušujúci príklad, ktorý je v súčasnosti predmetom vášnivých
diskusií v mainstreamových médiách.
To by ľuďom umožnilo pricestovať z Los Angeles do San Francisca za 30 minút rýchlosťou 1280 kilometrov za hodinu. Pri
dnešných rýchlostných limitoch, pritom dodržiavajúc lokálne
dopravné nariadenia, by jazda autom trvala asi päť a pol hodiny.