Prečo sme boli svedkami takéhoto prelomu až teraz? Nejde len o produkt s naakumulovaným vyvinutým softvérom a hardvérom alebo o produkt, ktorý vysiela potreby, ako je analyzovanie neštruktúrovaných a semi-štruktúrovaných dát? Množstvo zo stavebných blokov kognitívnej počítačovej technológie tu boli už dlhší čas. Samozrejme, že typy problémov, ktoré práve začíname objavovať s kognitívnymi počítačmi sa spoliehajú na to, že budú schopné vykonávať enormné množstvá procesov naprieč nespočetným objemom dát za krátky časový úsek, tak aby kognitívny systém mohol prirodzene komunikovať s človekom, či už pôjde o to vyhrať v kvíz šou, alebo pomôcť onkológovi s vytvorením plánu na liečenie rakoviny. V konečnom dôsledku je teda podkladová technológia naozaj dôležitá.
Ale prelom predstavuje prístup, ktorý sme zaujali a úroveň problémov, s ktorými sa pasujeme. Celé roky sa pracovalo na mnohých z týchto technologických aplikácií. Použili sme tradičnejšie systémy založené na pravidlách alebo nedávne učiace sa stroje.
To, čo sme zistili je, že náš prístup k budovaniu kognitívnych systémov, ktoré sú založené na Watsonovej technológii, dosahuje ohromné výsledky v mnohých oblastiach. To nie je len o analyzovaní množstva neštruktúrovaných a semi-štruktúrovaných dát.
Ide o skutočnú revolúciu počítačov alebo len zavádzanie neznámych v prístupe analyzovania a spracovávania dát? Čo je rozhodne odlišné v tom, ako pristupujeme ku kognitívnym počítačom založeným na Watsonovej technológii je, že sme sa priblížili prirodzenému jazyku ako stochastickému( stochastika- náuka o náhode a jej veličinách) problému.
Nepostavili sme ho s použitím klasických deterministických algoritmov. Neprikláňame sa k štandardným pravidlám gramatiky a nespoliehame sa ani na ručne písané( a podobne krehké) ontológie.
Všetko čo Watson vie o jazyku, vie o ňom na pravdepodobnostnej úrovni. Veríme, že túto techniku môžeme aplikovať na ďalšie aspekty ľudského učenia( vnemy, predvídanie, vyhľadávanie a pod.), ale s dôrazom na priestor neštruktúrovaných dát( napr. písaný text), ktoré zvyknú byť tiež súčasťou ľudského poznávania.
Watson sa učí prostredníctvom kombinácie tréningov strojového učenia, adaptácie na javy v jazyku, ktoré sú nové v istej oblasti a príjme všetky informácie, ktoré nájde na doméne.
Viem, že IBM začalo s ponúkaním servisného zákazníckeho systému Watson a poskytoval aj poradenské služby v oblasti zdravotníctva. Na ktoré oblasti by mohli mať takéto technológie najväčší dopad? Kognitívna počítačová technológia má aplikácie pre takmer všetky činnosti, v ktorých človek vedie dialógy, pýta sa otázky, overuje koncepcie a rozhoduje. To zahŕňa zdravotníctvo, financie, vzdelávanie, právo, vládne služby a obchod.
Vidíme veľký záujem organizácií a pracovali sme už v oblasti zdravotníctva a financií, ako aj pri vytváraní možností s podporou call centier a podobne.
A čo tak na úrovni bežného spotrebiteľa – aký to bude mať potencionálny dopad v tejto oblasti? Väčšina interakcií s našimi počítačmi je stále niečo ako transakcia. Spomeňte si na to, ako kupujete nejaký produkt cez internet. Je jasné, že explózia mobilných zariadení ako sú smartfóny a tablety umožnila vznik prepojenia, ktoré je ďaleko silnejšie a intuitívnejšie. V budúcnosti budeme svedkami toho, ako sa bude kognitívna počítačová technológia ďaleko prirodzenejšie podieľať na rozhovoroch.
Napríklad, v elektronických službách, ak si chcem zarezervovať letenku, vždy skončím pri hľadaní odletových plánov a poplatkov, keď sa snažím nájsť na webovej stránke let, ktorým chcem letieť a službami, ktoré chcem využiť.