RADIM www . convatec . sk hneď za Bulharskou predajňou s ľudovými výrobkami , bol zo súčasnej Panskej ulice vchod do dvora . Dnes , len pár metrov odtiaľ , na nás zazerá kanálový mužík Čumil . Vo dvore napravo viedli dolu neuveriteľne prudké , strmé schody . Bolo ich neúrekom , takže spiť sa ? Nemožné ! Lebo hore schodami by ste sa už nevyteperili . Stoly v pivničke boli jednoduché , ale vždy čisté , prestreté . Prevádzkovateľom a v podnikateľskom duchu aj majiteľom bol počerný , viac široký než vysoký muž . V akom vzťahu bola fešná , pôvabná a vždy čisto a slušne oblečená Lotty k majiteľovi , neviem . Každý muž si ju však so záľubou obzeral . Mnohí chlapi si pod nos šomrali , že by stála za hriech . Chlapov si však držala od tela a tí si zase nič nedovoľovali .
Vinárničku sme navštevovali od jesene do jari . Moji kamaráti z detstva , z toho dvaja dokonca z rodného domu , hrávali v bigbítovej skupine Sputnik . Bola jednou z prvých skupín bigbítovej muziky v Bratislave . Ja som sa s nimi vláčil po nácvikoch i koncertoch . Často sme po skúškach v bratislavskom Libresse pri Dunaji spolu chodievali pookriať práve sem , do tejto malej , ale útulnej vinárničky . Sedávali sme a popíjali tu v časoch nášho tínedžerstva od roku 1965 a aj potom , v ďalších rôčkoch . A pritom viedli nevyčerpateľné debaty . A o čom ? Nuž , vtedy určite iba o krásnych bratislavských babách a o muzike . V tom čase ovládol Bratislavu a celé Slovensko bigbít . Bigbítové skupiny vznikali ako huby po daždi . Predebatovávali sme spôsoby nácvikov , vylepšovanie hraných i spievaných skladieb , zostavovali repertoár . Brali si vzor z vtedajších top svetových skupín – The Beatles , Rolling Stones , The Shadows , The Who … Aj keď skupina mojich kamarátov hrávala prednostne inštrumentálne skladby . redli . Preto ani presne neviem , kedy táto obľúbená vinárnička Bratislavčanov zanikla . Určite ju zasiahla invázia v roku 1968 , tú však ešte prežila . Definitívne KO dostala počas normalizácie v 70 . rokoch . Zmizla známa Bulharská predajňa aj stará ošarpaná vstupná brána do dvora vinárničky . Namiesto bývalej ľudovky „ bulharky “ sa tu udomácnila luxusná reštaurácia . Málokedy bola naplnená , ale ako-tak fungovala . Zrejme len do určitého
Vinárničku sme navštevovali od jesene do jari . Moji kamaráti z detstva , z toho dvaja dokonca z rodného domu , hrávali v bigbítovej skupine Sputnik . u Medzi vtedajších „ štamgastov “ sme sa čoraz častejšie primiešali aj my študenti . Postupne sme si získali slušné renomé . Nikdy sme sa hlúpo neopili , ale pri tónoch klavíra a husličiek sme si spoločne s ostatnými zaspievali ľudové , tanečné či operetné melódie , ktoré potom prenikali z útrob vinárničky až na živé , preplnené bratislavské korzo . Cigánikovia – muzikuši nám zahrali aj na želanie . Pre naše slušné správanie sme sa stali vítanými , stálymi hosťami v Schöne Lotty .
Vo vinárničke sme začínali prvým jesenným burčiakom a pokračovali kvalitným sudovým bielym aj červeným vínkom . Nad nami visela staručká , pivničná klenba . Bola vlhká a jemne po nej stekala voda . Posiata bola nalepenými mincami či vyrytými menami . Aby boli po človeku zachované nezmazateľné stopy . Došli sme k pocitu , že u Lotty brali do úvahy náš študentský stav . A tak nám účtovali proletárske ceny . Aby to naše poloprázdne študentské vačky uniesli . Zohriati zlatým mokom a vo veselej nálade sme vychádzali von . Na džavotajúce večerné bratislavské korzo . Pripájali sa ku kamarátom a kamarátkam , pendlujúcim tradične od Sedlárskej po divadlo , prípadne až na nábrežie Dunaja k staničke Propelera . Korzovali sme hore-dolu a nikdy nás to neomrzelo . Veruže s dávkou nostalgie spomínam , že práve to boli tie šťastné , bezstarostné študentské časy . A ako v tej známej pesničke – žiaľ , tie sa už nikdy nevrátia .
Neskôr ako nám pribúdali rôčky , zakladali sme si vlastné rodinky , prišli deti a nastali tradičné starosti . Naše návštevy tejto pozoruhodnej a raritnej vinárničky mesta akosi postupne času , lebo posledných pár rokov ju nahradila predajňa klenotov , zlatníctvo . Nedávno odtiaľto odcudzili lupiči pekný balík šperkov . Kamery ich síce zaznamenali , ale zlodeji v aute utiekli . Práve tu , len pár metrov od brány do bývalej vinárničky , zíza na nás z kanála Čumil . Pred viacerými rokmi som zazrel na budove bývalej vinárničky viať zástavu s hviezdičkami európskej únie . Asi sídlo nejakej medzinárodnej inštitúcie . Ale aj to sa zmenilo . Brána je teraz síce vynovená , ale uzamknutá . Pri bráne množstvo zvončekov , ale nefungujúcich a bez mien . Mám dojem , že tento zrejme „ vyreštituovaný “ objekt je toho času prázdny , opustený .
Ešte aj dnes , keď idem po pešej zóne na Panskej , očkom mihnem k bráne , za ktorou sa skrývala pamätná vinárnička . Neviem , čo je tam dnes , ale celkom presne viem , čo tam bolo pred viac ako päťdesiatimi rokmi . Zvláštna , ojedinelá , príjemná a veselá atmosféra s ešte osobitejšou originálnou pivničnou patinou . S vôňami kvalitného burčiaku či vín . Áno , dnešní sedemdesiatnici majú na čo spomínať . Na nášmu srdcu blízku minivinárničku Schöne Lotty . Na nezabudnuteľné , skvele prežité chvíle a večery v nej .
•
Foto : archív Petra Malíka a Júliusa Brtka
50