RADIM ganej posteli , ale kvázi v „ mojom “ hoteli . Výročia nášho spolužitia doteraz tradične slávim s manželkou Emkou v Červenom salóniku hotela Carlton , ktorý dodnes funguje . Aspoň ten si zachoval starú kaviarenskú patinu . Aj keď v súčasnosti ho navštevuje kde- -kto . Samotný komplex hotela je prebudovaný , zrekonštruovaný . Najmä po roku 1989 sa vlastníci , majitelia hotela menili . Kaviareň spojená s reštauráciou už pramálo pripomína starú kaviarenskú atmosféru . Lotos bar bol zrušený dávno , dnes sú na jeho mieste vraj šatne personálu . Priestory bývalej Carlton haly sa v súčasnosti využívajú na uskutočňovanie rôznych konferencií , sympózií či banketov . Naposledy som sa v týchto miestach zúčastnil na bankete po vyhlásení Slovenky roka v SND .
V salóniku ladenom v tradičnej historickej purpurovej farbe si so svojou vyvolenou dáme červené vínko , nejaké tie pražené mandličky , kávičku . Urobíme si aktuálne spoločné foto a nostalgicky spomíname . Aj na staré časy so socialistickými cenami . Desiatky rokov akoby odplávali po vlnách krásneho modrého Dunaja , ale zážitky z Carltona a Savoyky sa natrvalo vryli do mojej pamäti . Áno , aj dnes hotely Carlton a Savoy so svojimi kaviarňami žijú , aj keď už v novodobom , modernejšom šate .
na Veternej ulici , juhoslovanská vináreň Podrum známa neskôr ako Albánska na Špitálskej , hostinec Slamená búda na Kolibe , vinárnička u Schöne Lotty v centre starého mesta na dnešnej Panskej či Veľkí františkáni na námestí tohože mena . Z ich veľkého množstva som vybral možno práve tú najmenšiu , ale určite jednu z najväčších rarít vtedajšej Bratislavy .
Vinárnička u Schöne Lotty Ako v tej rozprávke – kde sa vzala , tu sa vzala , priam v centre historického jadra slovenskej metropoly objavila sa malá pivničná vinárnička . Zrejme ako prvá niesla podnikateľské znaky súkromného vlastníctva ešte hlboko v období bývalého socialistického režimu . Schádzali sa v nej najmä umelci , herci a vyšší úradníci . Meno jej prischlo podľa obsluhujúcej slečny Lotty . Žena síce už v zrelom veku , ale voľakedy určite mimoriadne krásna . Šarmantnosť , úsmev a pôvab si totiž zachovala . Preto až do šesťdesiatych rokov minulého storočia ju stále volali krásna Lotty . K hosťom vždy pozorná , milá , ochotná . Nestrpela žiadne divoké pitky ani výtržnosti . Razantne nejedného pripitého schytila za golier a vyhodila na dvor či na ulicu . A takí sa k nej už neodvážili vrátiť . Chlapi mali pred ňou patričný rešpekt .
Muži bez rozdielu veku a spoločenského postavenia si ju ctili , vážili a obdivovali jej nevšednú krásu – ženský pôvab a zvodnosť . V jednej z historiek sa hovorí , že istý ovdovelý admirál ju požiadal o ruku . Aké ale bolo jeho sklamanie , keď mu dala košom . Známymi „ štamgastami “ vinárničky v minulosti boli takí umelci , ako Žáry , Bohúň , Krno , Ježek , Plávka … V rohu pivničnej miestnosti stál starý , rozladený klavír , na ktorom si z času na čas aj niekto zahral . Naproti nemu pri vinárskom pultíku sám pán majiteľ čapoval zlatý mok do džbánov . Večerami sa priplietol primášik – Cigánik s husličkami , niekedy aj s kontrášom . Staré ligotavé čierne ancúgy mali celé umúčené od kolofónie .
Moja generácia si pamätá túto osobitú vinárničku z obdobia 60 . a 70 . rokov minulého storočia . Vtedy na korze ,
Ako v tej rozprávke – kde sa vzala , tu sa vzala , priam v centre historického jadra slovenskej metropoly objavila sa malá pivničná vinárnička .
Z histórie bratislavských vinární a hostincov
Historická Bratislava oplývala množstvom vinární aj hostincov . V nich si ešte Prešporčania a neskôr Bratislavčania , ale aj návštevníci krásavice na Dunaji vychutnávali plody vinohradníckej práce . Koštovka zlatého moku sa stávala dôvodom na stretávky pri diškurzoch či príjemnom večernom alebo víkendovom relaxe . Väčšina z vinární a hostincov postupne zanikla , ale niektoré prežili dodnes . Síce v novom , modernejšom šate , ale sú opäť tu ! Spomeniem aspoň niektoré : Stelzer u Kamaráti – študenti pri nasávaní zlatého moku
49