RADIM
nechcelo sa mu prezliekať . V 1959 sa už veselo tancovalo aj pod Carltonom v bare Lotos a pod Savoykou v Cercle bare . Medzi hotelmi National a Zelený strom stála ešte prostredná budova patriaca právnikovi Dr . Gervayovi . Súčasnú podobu dostal Carlton , najveľkolepejší hotel Bratislavy , prestavbou a nadstavbou starších objektov podľa projektu M . M . Harminca v rokoch 1925 – 1929 . u Stomik – hrdý bratislavčan a kaviarenský štamgast
vopostaveného divadla . Z roku 1786 sa odporúčajú kaviarne v dome pána Ormoschdyho na mieste Novej radnice na Primaciálnom námestí . Tiež u pána Kramerischa – zrejme v dome de Paullyovcov , neskôr Wittmanovcov na Ventúrskej ulici . V roku 1885 bolo v meste oficiálne evidovaných dvanásť kaviarní , ale na začiatku prvej svetovej vojny ich bolo už takmer tridsať . A pribúdali ďalšie . Kaviarne sa stávali obľúbeným miestom spoločenských stretnutí . Začala sa vytvárať osobitná skupina ich návštevníkov – akísi kaviarenskí „ štamgasti “.
Kaviarne Carlton a Savoy Dominantami Prešporka a Bratislavy boli a zostali kaviarne v hotelovom komplexe Carlton . Hranicu medzi Starým Mestom , Mestom Františka Jozefa a Podhradím – Mestom Márie Terézie , tvorilo oddávna Hviezdoslavovo námestie . Predtým Kossuth Lajos-Platz či Kossuth Lajos-tér . Ide o najväčšiu prešporskú či bratislavskú promenádu . Dnes sa ťahá od Rybného námestia pri Moste SNP , prakticky od historického morového stĺpa popri Carltone a Savoyke až po Ganymedovu fontánu pred historickým komplexom Slovenského národného divadla . Okrem iných pozoruhodných historických stavieb tu boli aj dva veľké hotely : National ( neskôr Savoy , dnes
Carlton ) a Palugyaov Zelený strom . Prvý obrátený priečelím na Mostovú ulicu , ale so severným traktom siahajúcim na promenádu ( Hviezdoslavovo námestie ). Zelený strom mal výbornú povesť až za hranicami mesta . Tridsať rokov ho vlastnil J . Löw . Preslávil ho barón Jakub Palugyay z Palúdzky a Bodíc , ktorý v roku 1848 prevzal od Löwa st . reštauráciu a v 1857 okrem kaviarne celý Zelený strom .
u Zo Zeleného stromu vždy dýchala história . 17 . marca 1848 vyhlásil z jeho balkóna Ľudovít Kossuth znovuzrodenie Uhorska . V hoteli sa ubytovávali veľavážení hostia . Arcikniežatá Johann , Wilhelm a Friedrich . Dokonca aj jeho veličenstvo František Jozef I . V priestranných miestnostiach smerom do dvora sídlil kolkársky spolok Conus aj klubovňa a telocvičňa Prešporského šermiarskeho spolku . Na treťom poschodí zase boli nóbl zariadené miestnosti spolku Schlaraffa , šíriaceho dobrú náladu a slušný humor .
V roku 1950 sa nasťahoval do hotela Carlton aj sovietsky režisér Dombrovskij . Preslávil sa tým , že chodil z hotela do náprotivného divadla v pyžame . Z prozaického dôvodu –
Práve v hoteli Carlton bola nielen najväčšia , ale aj najnavštevovanejšia a najznámejšia kaviareň Bratislavy . V 30 . rokoch minulého storočia sem začal chodiť aj môj otec . Po nadviazaní známosti s mamou ju sem sprevádzal medzi vtedajšiu mestskú strednú vrstvu . Pohybovali sa tu lekári , advokáti , notári , profesori , inžinieri , apatekári i obchodníci . Pri stretnutiach navzájom politizovali , obchodovali , informovali sa o aktuálnych udalostiach v meste . Alebo len tak voľne diškurovali či vzájomne si radili . Po vojne i napriek zmene režimu kaviareň v Carltone fungovala naďalej . Otec ma sem vodieval už od mojich troch rokov . Bol som zvedavý ako každé decko . A tak som načúval diškurzom s otvorenými ústami , ale najmä ušami . Pravidelne som tu nasával maďarčinu , nemčinu a , samozrejme , slovenčinu . Trojjazyčnosť Prešporka sa zachovala aj v novom politickom systéme . Tatko mi hovorieval , že za 1 . ČSR a aj neskôr sa v Bratislave mohol uplatniť iba ten , kto ovládal tieto tri jazyky . Keď sa ma chcel na chvíľu zbaviť , dal mi do rúk najčerstvejšiu tlač v napnutých farebných trstinách . A ja , nevediac vtedy ešte čítať , pozorne som sedel a múdro nazeral do článkov novín . Už vtedy ma fascinovalo šušťanie novinových listov a vzťah k žurnalistickej práci vo mne rokmi dozrieval .
S tatkom som do kaviarne Carlton chodieval pravidelne , vždy v nedeľu dopoludnia . Vtedy sa tu stretával so svojimi blízkymi známymi . V pohnutých 50 . rokoch minulého storočia si
47