Bola to bitka pri Segihare,
začala 21. októbra 1600 a
zúčastnilo sa jej ohrom-
ných 200 000 mužov. Bol to
ohromný boj na ktorého kon-
ci ostal stáť Ieyasu, ktorý sa
stal pánom celého Japonska.
V roku 1603 sa stal šógunom,
založil tretí šógunát. Ktorý
trval 250 rokov.
Na sklonku života Ieyasu
viedol boj o Osacký hrad
kde po ročnom obliehaní
porazil svojich posledných
odporcov.
V roku 1616 Tokugava Ieyasu
zomiera vo veku 73 rokov na
chorobu a bol pochovaný v
Nikko Tošo-gu.
Pár faktov zo života toh-
to velikána, Iejasuova.
Obľúbená zábava bolo soko-
liarstvo. Odporúčal ho ako
výborný tréning pre bojo-
vníka. Vraj si aj chodieval
zaplávať do hradnej priekopy
pevnosti Edo.
Samozrejme vedel byť aj
krutý, vraj nariadil popravu
svojej prvej manželky a svo-
jho najstaršieho syna.
Počas togugavského
šogunátu prví krát prešli
samuraji skôr k civilnému
životu. Založil takzvané vo-
jenské domy , v ktorých boli
samuraji cvičený ako v boji,
64
tak aj správaní učení konfu-
ciazmu a budhizmu.
Práve počas tohto obdobia
sa princípy bushidóga vo
všeobecnosti objavili ako
všeobecný kódex správa-
nia pre japonských ľudí.
Hoci bushido sa menil pod
vplyvom budhistického a
konfuciánskeho myslenia,
jeho bojovný duch zostal
konštantný, vrátane dôra-
zu na vojenské zručnosti a
neohrozenosti tvárou v tvár
nepriateľovi. Bushido tiež
zdôraznilo láskavosť,
čestnosť a starostlivosť o
rodinných príslušníkov, na-
jmä starších. V roku 1588
bolo právo nosiť meče
obmedzené iba na samurajov
keďže v mierovom Japonsku
bol meč znakom postavenia.
Samuraji nosili dva meče,
jeden krátky druhý dlhý.
Éra togugavského šogunátu
bola začiatkom úpadku
samurajov.
Kedže samuraji tradične
žili na odmenách vlastníkov
pôdy, ale v časoch mieru
neboli moc potrebný, tým
pádom ich životný štandard
klesol, preto bolo mnoho
samurajov frustrovaných, z
neschopnosti zlepšiť svoju
životnú situáciu.