Na jednom a tisícich miestach. Rovnakí a každý iní. Máme rovnaké srdce, ktoré bije každý deň len preto, aby sme žili. Niekomu bije ľahšie ako ostatným. Ľahšie sa žije, ľahšie sa dýcha, ľahšie sa kráča týmto svetom. Už neraz sme všetci čelili ostrým zubom života. Postavil nás pred niečo, čomu sme sa my, ľudia, nemohli rovnať. Sú to však dočasné prekážky, ktoré možno zdolať.
Slovensko má na svojej pôde niekoľko národnostných menšín. Maďarov, ktorí tu majú aj časť svojej histórie. Rusínov, ktorí sú doma v severovýchodnej časti Slovenska a Poliakov. Ukrajincov - v týchto časoch, kedy z Ukrajiny ľudia utekajú pred vojnou, zaznamenáva Slovensko nárast členov tejto menšiny. V neposlednom rade žije na Slovensku aj početná menšina Rómov - tí žijú vo vyčlenených komunitách hlavne v strednej a východnej Európe.
Som Róm a schválne píšem veľké začiatočné písmeno – za týmto slovom sa totiž neskrýva iba moja farba pleti. Ukrýva sa tu celé spektrum – od kultúry, tradícií, zvykov až po jazyk a literatúru. Už keď sme pri literatúre – koľko rómskych spisovateľov poznáš? Dovoľ mi, tak na margo, predstaviť Elenu Lackovú, Ľudovíta Didiho či Dezidera Bangu, ktorý povedal: „Som slovenský básnik s rómskou dušou.“
Som Róm. Čo to o mne vypovedá? Som menejcenný? Bez výchovy a vzdelania? Kradnem? Počas svojho života som sa mohol stretnúť už s mnohými zaužívanými názormi na toto etnikum. Na všetky otázky, ktoré som položil, je veľmi jednoduchá odpoveď. Nie.
Nie som menejcenný ani bez výchovy, ani bez vzdelania, ba dokonca, ani nekradnem. Niektorí by mi však mohli oponovať, lebo dodnes žijú na Slovensku segregované skupiny Rómov, ktoré bývajú na okrajoch dedín a miest. Ak rómske dieťa vyrastá v takomto problematickom prostredí, nevidí okolo seba ako žiť lepší život. Sám sa venujem rómskym deťom, mladším i starším žijúcim v osadách či neslávne známom Luníku IX. Žijú tam deti a tínedžeri, ktorí sú iba na základe toho, kde žijú a vyrastajú, odsúdení na iné vnímanie spoločnosťou. Sú nevychovaní? Sú nevzdelaní? Sú hlúpi? Nie. Pracujem s deťmi a mládežou, ktorá je naozaj inak zmýšľajúca a mnohých z nás by mohla niečo naučiť.
Ak už niekoho na základe kritéria FARBA odsúdite, myslite na to, že sa môžete v konkrétnom človeku mýliť a raniť ho. Marilyn Monroe povedala: „Tiež mám pocity. Som stále človek. Všetko, čo chcem, je byť milovaná, pre seba a svoj talent.“
Ak vás niekto na základe kritéria FARBA odsúdil, tak myslite na to, že vás nepozná, ale vy poznáte seba. Niekedy stačí jednoducho milovať sám seba a bojovať za iných. Šíriť lásku a poznanie medzi ľudí, ktorí nechápu, že všetci sme ľudia. Bez ohľadu na farbu, vieru, orientáciu, politickú identifikáciu...
Bojujte a nevzdávajte sa, lebo bez boja neprichádza víťazstvo.