5
Napriek tomu všetkému bol večer vydarený.
Stužky sa odovzdali, prečítal sa „ čas
stužiek“ so sviečkami... a okrem chutných
slzičiek padali aj črepy z džbánu, ktoré po
vypití obsahu triedny rozbil a každá z nás si
mohla vziať kúsok črepu k maturitám.
Všetko sme zapečatili zapečatenou triednou
knihou hodenou do mora. Idylicky sme si
pripili na pláži pri západe slnka a krásne
spomienky, video, fotečky boli na svete.
Cestou z pláže sme si uličkami poriadne
zaspievali známe slovenské hity, čo sa na
druhý deň poriadne odrazilo na hlasivkách
niektorých z nás. Ako všetko i naša stužková
sa krátila. Chtiac - nechtiac sa muselo začať
balenie. Ešte poslednýkrát sa o piatej ráno
zašlo na mušle a mohli sme nastúpiť do
autobusu na sebatrýzniacu 24 hod. cestu.
Boli však veci, na ktoré sme sa nenormálne
tešili - svoje postieľky a mamčinu kuchyňu
(najfrekventovanejšia sms - ka pred
príchodom domov: „ Mami, uvar daco
fajne!“)
Kiež by sa mohlo ešte niekedy
zopakovať niečo také krásne ako bola naša
stužková. Nebola to klasická stužková
s rodičmi( musia si vystačiť s fotom
a videom), ale stálo to, ako sa hovorí: „ za
všetky prachy“. Snažili sme sa len užiť si
ako sa len dalo, pretože to bol náš posledný
spoločný výlet. Bola to krásna bodka za
našou spoločnou 4 - ročnou stredoškolskou
púťou. Naša družina báb sa o chvíľu
rozpustí. Ale dosť bolo pohrebných slov.
Ešte stále sme tu a budeme si užívať tento
posledný školský rok na tejto škole, aby sa
mohol uchovať tak ako: „ navždy sa zachová
v pamäti naša bulharská stužková...!!!
Ivana 4.A
Čo sme zažili