Vlastná tvorba
32
Múzy očividne nepodľahli jesennej únave a poriadne naštartovali našich prispievateľov... Nuž,
urobte si pohodlie, začína sa Névusácka chvíľka poézie...
PRIATEĽSTVO POZLIEPANÁ NA POHOVKE
Priateľstvo je ako krásna ruža
raz vykvitne a raz zvädne.
Je ako nemý úžas,
keď sa prebudí, je ti nádherne. Pršala som na pohovku svojej mamy.
Ako často na ňu ona pršala…
Aspoň jej dážď bol vyslyšaný?
Priateľstvo je ako ľad,
Raz zamrzne a raz sa roztopí.
Je ako bútľavá vŕba,
O ktorú sa Ti oprieť oplatí.
Priateľstvo je ako slnečný lúč-
Raz Ťa hreje a raz páli.
Je ako tajný kľúč,
Čo otvorí všetky brány.
Priateľstvo je slovo dôvera,
Ktoré vyslovíš len raz v živote.
Je ako čiara od pera,
Ktorú nezmyješ vo vode.
Priateľstvo je ako báseň,
Ktorú si písať nemusíš.
Je ako oheň, ktorý nezhasne,
Pokiaľ ho neudusíš.
Priateľstvo je cit krásny,
Ktorý by mal spoznať každý.
Priateľstvo je dôvod na sny,
Ktoré by mali pretrvať n a v ž d y.
Pre kvapku vody utekať až do Južnej
Ameriky
a počuť dýchať vodopády
a cítiť vôňu domorodých stanov.
A tlačiť na trúbku. Z celej sily volať:
„Ja, ja som ten, ktorý našiel svet v kvapke
vody
a našiel pokoj v nepokojnom behu
a ťahať smiem vás všetkých za sny
môžem, to všetko môžem…“
Vynájsť liek na nespavosť mojich dní
a nekonečný dážď premočenej pohovky.
Plnú krabicu spomienok nezažitých, potravín
po záručnej dobe.
Smutná smrť v spaľovni.
Z premočenej pohovky zbieram roztrúsené
perly.
Proste sa mi rozsypali, bez ohľadu na reťaz,
ktorú roztrhli.
Perly vedia byť také kruté!
Nie, stačí.
Už nechám vyschnúť pohovku a nesúvislé
útržky
nechám plávať na jej dne.
Simona 1.MA
-Ihuoma-