symfonického orchestra – ale platilo to aj v baroku – skladatelia vyjadrujú dramatické
myšlienkové situácie – ale aj slávnostné situácie – veľkou intenzitou orchestrálneho zvuku,
podporenou náležitou inštrumentáciou, lyrickejšie situácie naopak menšou intenzitou zvuku
a tomu zodpovedajúcou inštrumentáciou. Jednotlivé myšlienkové a symbolické situácie vo
veľkej miere podporujú aj nové nástroje prichádzajúce v priebehu 19. a 20. storočia do
orchestra.
Významné miesto na vyjadrenie intímnych myšlienok majú komorné súbory. Pokiaľ
v období baroka sú viac menej náhodne zostavené a ich obsadenie určuje hlavne počet hlasov,
od obdobia je ich obsadenie už nástrojovo stabilizované. Význačné miesto má v tomto smere
hlavne sláčikové kvarteto, ktoré si svoje výnimočné postavenie udržalo aj v súčasnej hudbe.
Popri ňom sa však presadilo aj dychové kvinteto, klavírne trio, klavírne kvarteto, či klavírne
kvinteto. Hudba 20. a 21. storočia prináša už komorné súbory osobitého nástrojového
obsadenie, zodpovedajúceho umeleckým a myšlienkovým zámerom skladateľa. Ide však
v mnohých prípadoch aj hľadanie novej zvukovosti, ktorá viac zodpovedá predstavám
skladateľa.
Treba však podotknúť, že vo všetkých prípadoch má rozhodujúcu úloha na vyjadrenie
symbolov a myšlienok hudobného a mimohudobného významu farba nástrojov a ich
vzájomná kombinácia. Práve nová zvukovosť posúva vyjadrovacie schopnosti hudobných
nástrojov do úplne nových, doteraz nepoznaných dimenzií.
Záver
Hudobné nástroje ako nositelia a symbolov a myšlienkového posolstva zohrávajú
rozhodujúcu úlohu pri percepcii hudobného diela. Toto ich poslanie však nie je konštantné,
ale sa mení v každom vývojom období hudby, v mnohých prípadoch nadobúda dokonca
rozdielnu funkciu. Je v plnej miere závislé od dobových zvyklostí, ako aj dobových
estetických princípov. Symbolicko-myšlienkové postavenie hudobných nástrojov je
dynamický proces, ktorý sa neustále vyvíja a prináša v závislosti od fantázie skladateľov
neustále nové zvukové využitie hudobných nástrojov.
Nie je bez zaujímavosti, že symbolicko-myšlienkové posolstvo hudobných nástrojov
je spoločné tak pre artificiálnu, ako aj nonartificiálnu hudbu. 47
47
Zaujímavosťou je, že nonartificiálna hudba preberá niektoré nástrojové obsadenia, ktoré poznala aj hudba
minulosti. Napríklad obsadenie označované ako rytmika – klávesový nástroj, akordická gitara, basová gitara
(kontrabas) a bicie nástroje pripomína obsadenie bassa continuo – klávesový nástroj (čembalo, organ), lutna,
theorba, violončelo, prípadne kontrabas.
21