Na symboliku a myšlienkové posolstvo rozhodujúcim spôsobom vplývajú dobové
skladateľské techniky a kompozičné technológie. V rámci nich má dôležité miesto postavenie
a vzájomný vzťah konsonancie a disonancie. Každá vývojová etapa hudby prináša iný vzťah
ku konsonancii a k disonancii. 41 V baroku sú považované niektoré akordy za disonantné a od
obdobia klasicizmu za konsonantné, ide napríklad o sextakord a kvartesextakord. Podobne už
od obdobia renesancie sa zväčšená kvarta – tritón, či tritonus – považuje za najdisonantnejší
interval, výstižne označovaný za diabolus in musica – diabol v hudbe. 42 Melódia obsahujúca
tento interval vyjadrovala tie najtragickejšie stavy tak v oblasti svetskej hudby, ako aj
cirkevnej hudby. Obdobie romantizmu a hlavne hudba 20. storočia prináša úplné nové
skladateľské technológie, ktoré výrazným spôsobom prehodnocujú postavenie vzťahu
konsonancie a disonancie v ich umeleckých cieľoch. Predovšetkým vznik atonálnych 43
skladateľských techník v celom spektre mnohorakosti ich myšlienkového posolstva poskytujú
využívanie nových symbolov hudobných nástrojov a ich myšlienkového posolstva.
V klasicizme, romantizme a v tonálnej hudbe 20. storočia však na vyjadrenie určitých nálad
vplýva výstavba melódie – diatonická melódia vyjadruje spravidla príjemnejšie stavy,
chromatická naopak napätie až úzkosť, či iné negatívne stavy. Samozrejme z toho vychádza aj
inštrumentácia daných úsekov skladby. Na druhej strane však aj harmonická štruktúra
jednotlivých melodických úsekov v značnej miere ovplyvňuje ich myšlienkové posolstvo.
Zaujímavým a významným javom hudby obdobia romantizmu je príbuznosť a prelínanie
vokálnej a inštrumentálnej melódie 44 do tej miery, že hudobné nástroje ako keby hrali
piesne. 45 Charakteristickým príkladom sú hlavne Piesne bez slov od Felixa Mendelssohna-
Bartholdyho.
Významným prvkom posolstva hudobných dejín je intenzita zvuku tak sólových
nástrojov, komorných súbor, či symfonického orchestra. 46 Spravidla už od zrodu
41
Charakteristika konsonancie a disonancie sa odvíja hlavne od matematického vyjadrenia akustického javu,
ktorému hovoríme relatívna výška tónu – v hudobnej praxi označovaného pojmom interval. Ide o matematické
vyjadrenie frekvenčného pomeru dvoch, či viacerých stvárnených pomocou zlomku – napríklad oktáva má tento
pomer 1/2. Čím je menší súčiniteľ tohto zlomku – v tomto prípade 1x2=2 – tým viac sa takáto relatívna výška -
interval – blíži ku konsonancii, čím je súčiniteľ väčší, tým viac sa blíži k disonancii.
42
Zaujímavosťou je, že tritón je intervalový stred oktávy.
43
Ide o skladateľské techniky vychádzajúce z princípu skladateľskej tvorby rakúskeho komponistu Arnolda
Schönberga (1874 – 1951) a jeho žiakov Albana Berga (1885 – 1935) a Antona von Weberna (1883 – 1945).
Týchto troch skladateľov označujeme ako Druhá viedenská škola a ich skladateľský štýl dodekafónia. Podstata
tohto štýlu spočívala v tom, že jednotlivé skladby už nie sú komponované v tóninách, ale na základe prísnych
vnútorných kritérií bez tonálneho centra.
44
Príbuznosť a prelínanie vokálnej a inštrumentálnej hudby je však známa už od obdobia baroka.
45
Charakteristickým príkladom sú hlavne Piesne bez slov od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.
46
Aj keď má symfonický orchester svoje korene už v období baroka, o skutočnom zrode symfonického orchestra
hovoríme až od obdobia rokoka – prvej fázy klasicizmu – v druhej tretine 18. storočia. Veľký rozvoj
zaznamenáva symfonický orchestre v 19. storočí v období romantizmu a hlavne v hudbe 20. storočia.
20