3.5 Vyspelosť technológií stavby hudobných nástrojov a jej vplyv na symboliku
hudobných nástrojov
Progresívne technologické postupy pri stavbe hudobných viedli v hudobnej histórii
k hľadaniu nových symbolov hudobných nástrojov a ich možností stvárniť myšlienkové
posolstvo. Tieto snahy staviteľov hudobných nástrojov možno sledovať v dvoch rovinách:
a) zachovanie starých historických nástrojov v ich pôvodnej podobe čo najdlhšie
v hudobnej praxi,
b) vznik nových hudobných nástrojov s novými zvukovými možnosťami.
3.5.1 Snaha o zachovanie historických hudobných nástrojov je charakteristická
predovšetkým pre obdobie hudobného baroka. Vtedajšie dobové hudobné nástroje svojou
schopnosťou vyjadriť širokú škálu mimohudobných javov a svojou veľkou príbuznosťou
s ľudským hlasom obľubujú skladatelia ešte aj začiatkom klasicizmu. Vzhľadom na
skutočnosť, že koncertný život sa presúva zo šľachtických a cirkevných sídiel do mestských
verejných koncertných sál na stáva dominantnou snaha nahradiť zvukovo subtílne nástroje,
nástrojmi väčšej zvukovej intenzity, ale aj dynamickej diferenciácie. Z akustického hľadiska
však dochádza k zaujímavému javu – intenzita zvuku ide na úkor jeho farebnosti. Ako
posledná snaha o zachovanie farebne zaujímavých nástrojov schopných vyjadriť jemné až
zaľúbené citové stavy vzniká začiatkom 18. storočia viola d´amore, či koncom 17. storočia
viola da bardone, známa aj pod názvom barytón. Jej stavebná podstata vychádzala z violy d
´amore, pričom veľkosťou bola podobná viole da gamba. Podobne ako viola d´amore mala 10
– 15 kovových súzvučných strún. Zaujímavosťou tohto nástroja bolo, že na súzvučných
strunách sa mohlo palcom ľavej ruky cez otvor v spodnej časti krku mohlo hrať pizzicato. 33
Tento nástroj bol schopný stvárniť v barytónovej polohe, vzhľadom na svoju farbu zvuku,
podobné nálady ako tomu bolo v prípade violy d´amore – zaľúbené, zasnené a veľmi citlivé
nálady. Zaujímavosťou je, že pre tento nástroj skomponoval Joseph Haydn asi 169 skladieb,
z toho 123 trií pre barytón violu a violončelo. Barytón sa používal v hudobnej praxi až do
začiatku 19. storočia. Zo symbolického pohľadu môžeme smelo označiť tento nástroj ako
symbol mužnej lásky.
Pozoruhodným javom tiež je, že klavichord, klávesový nástroj veľmi jemnej intenzity
zvuku, ale krásnej farby, s podobným významovým zameraním ako viola d´amore, sa uchoval
v hudobnom živote až do prvej tretiny 19. storočia napriek tomu, že o slovo sa hlási klavír,
33
Pizzicato je spôsob hry na sláčikové nástroje, kedy sa na strunách nehrá sláčikom, ale brnká prstami pravej, či
ľavej ruky podobne ako je tomu na gitare.
16