Skladatelia v období baroku poznali symboly nástrojov, ba dokonca o týchto symboloch
píšu autori v mnohých traktátoch. Uvádzame niekoľko symbolov hudobných nástrojov, ako
ich vo svojom traktáte Das Neu=Eröffnette Orchestre. Reprint Hamburg 1713 uvádza
Johanna Matthesona (1681 – 1764):
ľudský hlas považuje za najkrajší a najprirodzenejší hudobný nástroj (Mattheson.
1993, s. 254 – 255),
zobcovú aj priečnu flautu spolu s hobojom považuje za nástroje, ktoré sa najviac blížia
k ľudskému hlasu (Mattheson. 1993, s. 270 – 271), čiže ide o nástroje, ktoré stvárňujú
krásne melódie,
tympan považuje za hrdinský nástroj (Mattheson. 1993, s. 2724),
Nie menej zaujímavé sú v období baroka, predovšetkým v stredonemeckej
a severonemeckej oblasti, symboly vychádzajúce z početného obsadenia komorného súbor.
Najvýraznejším je triové obsadenie, ktoré v cirkevnej hudbe symbolizuje sv. Trojicu. Ide
o obsadenie dvoch sopránových hlasov a jedného basového hlasu, predstavujúceho basovú
linku bassa continuo. Môže však ísť aj o triové obsadenie v rámci dvoch nástrojov. Takýmto
príkladom sú tri sonáty pre violu da gamba a obligátne čembalo BWV 1027 – 1029 Johanna
Sebastiana Bacha, pričom prvá Sonáta G dur a druhá Sonáta D dur sú koncipované ako triové
sonáty. Podobne J. S. Bach v triovom obsadení komponuje aj šesť organových sonát BWV
525 – 530.
3.4 Afektová teória a jej vplyv na symboliku nástrojov
Významným činiteľom v období baroka podporujúcim symboliku hudobných
nástrojov a ich schopnosť vyjadriť diferencovaným spôsobom hudobné myšlienky je na
afektovú teóriu naviazaná hudobná rétorika. Predovšetkým rétorické figúry sú nositeľmi
zásadných sémantických hudobných a mimohudobných vzťahov. Vzhľadom na to, že
problematike rétorických figúr sme sa venovali v našich viacerých predchádzajúcich prácach
priblížime si význam aspoň dvoch rétorických figúr: anabasis a katabasis. Anabasis
predstavuje stúpajúcu melódiu vyjadrujúcu pozitívne javy (Bartel, 1992. s. 84 – 85)
a katabasis v podobe klesajúceho melodického pohybu negatívne javy (Bartel, 1992. s. 115 –
116). Tento význam stúpajúcich a klesajúcich melódií platí v rôznych modifikáciách až do
súčasnosti. Mnohorakosť a početnosť rétorických figúr zaručovali citovo diferencované
vyjadrenie
hudobných
a mimohudobných
javov
prostriedkov.
15
prostredníctvo
hudobno-výrazových