v barokovej a klasicistickej hudbe 16, rozvinutého na romantickom estetickom princípe 17.
Záver
Hudobná rétorika v úzkom prepojení na afektovú teóriu výrazným spôsobom ovplyvnila vývoj dejín hudby od 15. do 18. storočia. Vzhľadom na skutočnosť, že jej pôsobenie nie je v takej veľkej miere závislé od didymickej tónovej sústavy – čiže od prirodzeného, či harmonického ladenia – jej prejavy sú badateľné aj v hudbe novších vývojových etáp. Je príznačným javom, že po niektorých výrazových prostriedkoch zakotvených v hudobnej rétorike siahajú ciele a vedome aj skladatelia našej prítomnosti. Mnohé číselné symboly, rétorické figúry – napríklad zväčšená kvarta, označovaná v minulosti ako diabol v hudba, diabolus in musica – majú uplatnenie v tvorbe súčasných skladateľov. Možno konštatovať, že aj cieleným využívaním hudobno-rétorických figúr v úzkom prepojení na afektovú teóriu sa mnohé skladby minulosti a súčasnosti využívajú na liečenie hudbou.
Zoznam citovanej literatúry
BARTEL, Dietrich. Handbuch der musikalischen Figurenlehre. 2. vydanie Laaber: Laaber-Verlag 1992, ISBN 3-89007-028-0
DAMMANN, Rolf. Der Musikbegriff im deutschen Barock. 2. vyd. Laaber: Laaber- Verlag 1984, 523 s.
EIGELDINGER, Jean-Jacqoues. Chopin, Frederyk Franciszek, Frédéric Franҫois. In: Die Musik in Geschichte und Gegenwart. Personenteil 4. Kassel. Basel. London. New York. Prag: Bärenreiter 2000, s. 973 – 1010
JANOVKA, Tomáš Baltazar. Klíč k pokladu velikého umění hudebního. Praha: KLP 2006, ISBN 80-85917-93-9
KRONES, Hartmut. Musik und Rhetorik. In: Die Musik in Geschichte und Gegenwart. Sachteil 6. Kassel; Basel; London; New York; Prag: Bärenreiter-Verlag 1997, s. 814 – 852
MATTHESON, Johann. Der vollkommene Capellmeister 1739. 6. vydanie. Kassel; Basel; London; New York: Bärenreiter-Verlag 1995, ISBN 3-7618-0100-9
POLÁK, Pavol. Hudobnoestetické náhľady v 18. storočí. Od baroka ku klasicizmu. Bratislava: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1974
16 V zdobení vychádzal F. Chopin z Dušekových klavírnych diel a z Rossiniho bel canta, pričom postupne si vypracováva vlastný melizmatický princíp. Zaujímavosťou je, že tematická výstavba klavírnej Sonáty op. posth. 4 vychádza z dedičstva J. S. Bacha a neskorého baroka( Eigeldinger, 2000). 17 F. Chopin je vari jediný romantický skladateľ vo svoje dobe, v ktorého diele sa viac ako vplyvy inštrumentálnej a orchestrálnej hudby prejavujú vplyvy štylizovaného bel canta, ktoré poznáme z opier G. Rossiniho a V. Belliniho( Eigeldinger, 2000).
II III II 27