melodickými figúrami. Za mnohé menujme aspoň dve harmonické figúry:
a) auxesis – predstavuje narastanie harmónie na základe niekoľkonásobného
nárastu melódie – opakovanie vo viacerých hlasoch,
b) multiplicatio – znamená zmierňovanie disonancií cez viaceré opakujúce sa
tóny.
2.3 Melodicko-harmonické figúry – v tejto kategórii hudobno-rétorických figúr zdôrazňuje
J. Burmeister sextakordové paralely – fauxbourdon – predstavujúce po významovej stránke
veľmi negatívnu oblasť afektov.
2.4 Pomlčkové figúry využívali hlavne dva ich základné modely:
a) suspiratio – malé hodnoty pomlčiek predstavujúce afekt túžby,
b) aposiopesis – generálna pomlčka predstavuje onemenie, smrť, ničotu, ale aj
večnosť.
3 Ornamentika - zdobenie
Významnou súčasťou elocutio alebo elaboratio je ornamentika alebo aj zdobenie.
V hudbe 16. – 18. storočia rozpoznávame dva druhy zdobenia – voľné ozdoby a prírazy a im
podobné maniery (Quantz, 1990). Voľné zdobenie je viac charakteristické pre taliansku
hudbu a jeho podstata vychádza z princípu diminúcií – melodickom vypĺňaní určitých väčších
intervalových skokov, pričom skladateľ ich ani nenaznačuje a ich realizácia je v plnej miere
v rukách interpreta. Francúzska hudba na druhej strane prináša skladateľom presne vypísané
ozdoby, pričom tie isté ozdoby u rôznych skladateľov vyžadujú odlišný spôsob ich realizácie.
Skladatelia si celý problém uľahčovali tým, že v tabuľkách na začiatku, či konci skladieb
vypisovali ich presný spôsob hry. Začiatkom 18. storočia nemeckí hudobníci kombinujú oba
spôsoby zdobenia do zmiešanej podoby, označovanej aj ako nemecký štýl. Spôsob zdobenia
hudobného diela pomocou voľného zdobenia je typický pre taliansku skladateľskú oblasť a
označuje sa v barokovej hudbe ako taliansky štýl. Vo svojej podstate je založený na
varírovaní a improvizovaní. V protiklade s talianskym štýlom stojí francúzsky štýl, ktorého
podstata spočíva na využívaní presne zapísaných melodických ozdobách. Oba tieto spôsoby
zdobenia spolu s nemeckým štýlom sa používajú v modifikovanej podobe nielen v období
klasicizmu, ale aj v romantizme. Spôsob zdobenia v dielach Fryderyka Chopina (1810 –
1849) je považovaný za posledné štádium využívania voľného zdobenia majúceho korene