(Krones, H. 1997, s. 825) sa v hudobnej praxi výraznejšie neuplatnila 3 . Stretávame sa však aj
so skráteným výberom rétorických pracovných postupov:
a) inventio – dispositio – elocutio,
b) inventio – eleboratio – executio (Krones, H. 1997: 823).
Johann Mattheson (1681 – 1764) 4 popri inventio považuje za hlavné pracovné postupy v
hudbe dispositio, elaboratio 5 a decoratio (Mattheson, 1739: 235).
1.1 Inventio sa zaoberá vymýšľaním všetkého, čo chceme povedať v hudobnej oblasti, teda
základného hudobného materiálu. Ak tvorca nemá schopnosť prirodzeného vymýšľania,
ponúka mu rétorika ako pomocný prostriedok „Loci topici“ 6 . Ich pomerne veľký počet
Mattheson pomenúva osobitými charakteristickým i latinskými názvami (Mattheson, 1739).
Skladatelia sa vždy riadili podľa základného afektu 7 .
1.2 Dispositio predstavuje hlavný stupeň pracovných postupov rétoriky ovplyvňujúci členenie
a vnútornú organizáciu hudobného diela. Na význam tohto stupňa pracovného postupu pri
tvorbe hudobného diela poukazuje už J. Burmeister 8 . Tento rétorický pracovný postup
zapodievajúci sa výstavbou hudobnej reči tvorí šesť dielov, ktoré J. Mattheson charakterizuje
veľmi výstižným spôsobom:
1. Exordium „úvod, predstavuje začiatok a vstup hudobného materiálu. Zdôrazňuje sa
jeho zmysel a zámer skladby, pričom sa prebúdza záujem poslucháča o hudobné dianie“
(Mattheson, 1739: 236.).
2. Narratio „je súčasne správa a aj rozprávanie, ktorým je zdôraznená mienka a povaha
danej prednášky. Nachádza sa súčasne pri nástupe a vstupe speváckeho alebo
inštrumentálneho hlasu a viaže sa na exordium, ktorý mu predchádzal, pričom nestrácajú
vzájomne súvislosť“ (Mattheson, 1739: 236).
3. Propositio „alebo samotná prednáška obsahuje skutočný obsah a zmysel hudobnej
reči (Klangrede) a je dvojakého charakteru: jednoduchá alebo súhrnná. Pritom spevný
hlas prenáša svoje propositio – variácie, zjednocuje sa so základom a napĺňa
3 Memoria, alebo učenie spamäti, uplatnilo sa až v 19. storočí a hlavne v 20. storočí, odkedy interpreti hrávajú
skladby vo veľkej miere spamäti. Tým sa v podstate rétorické pracovné postupy presadzujú až do súčasnej doby,
pričom na hudobné interpretačné umenie nepriamo vplývajú aj iné druhy umenia. Hlavne dramatické umenie
svojím spôsobom ovplyvňuje aj hudobné umenie.
4 Johann Mattheson bol aj významným skladateľom, hudobným podnikateľom a diplomatom.
5 Unger spája dispositio a elaboratio spolu ako jeden postup (Unger, 1941).
6 Týmto pojmom sa označovali pomôcky slúžiace na vymyslenie niečoho. Teoretické osvetlenie tohto pojmu
nachádzame už v antike, ale aj v teoretickom diele Ph. Melanchthona a Quintiliana.
7 S týmto úzko súvisel aj výber správnych hudobných formuliek – figúr, ktoré sú typické pre tretí stupeň
rétorických postupov elocutio alebo elaboratio, čo znamená, že inventio a elaboratio úzko súvisia.
8 Burmeister v roku 1606 poukazuje na príklade Lassových motet na skutočnosť, že skladby sú rozčlenené podľa
pravidiel (Ruhnke, 1997).