Affect Theory. Musical Rhetoric. Musical History. Antiquity. Rhetoric Figures. Music
Architecture. Contemporary Music. Healing by Music.
Úvod
Hudobná rétorika je jedným s určujúcich fenoménov hudby obdobia baroka. Zasahuje
do všetkých oblastí dobovej hudobnej reči a vo významnej miere ju ovplyvňuje. Jej prejavy sú
evidentné už v období renesancie v 15. a 16. storočí, pričom v najvýznamnejšej miere sa
prejavuje v barokovej hudbe – v 17. a 18. storočí. Zaujímavým javom je fakt, že veľmi úzko
je prepojená s afektovou teóriou do tej miery, že možno dokonca hovoriť, že rétorika je
neoddeliteľnou súčasťou afektovej teórie, podporuje ju a dopĺňa. Ide o neoddeliteľnú dvojicu
hudobnej poetiky hudby 15. – 18. storočia, ktorá sa navzájom dopĺňa, či dokonca vzájomne
prelína. Nie je určite bez zaujímavosti, že tieto dva komponenty hudobnej reči ovplyvňujú
vývoj hudby aj v neskorších etapách hudobného vývinu – v klasicizme a romantizme, t.j.
v druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí, či dokonca v hudbe 20. a 21. storočia. Afektová
teória v symbióze s hudobnou rétorikou zásadným spôsobom ovplyvňujú percepciu hudby, či
dokonca môžu vyvolať muzikoterapeutické účinky.
1. Hudobná rétorika
Vplyvy rétoriky na hudbu sa prejavujú hlavne v jednote slova a hudby 2 . Už renesanční
teoretici sa vo svojich spisoch odvolávali na rétoriku – Pietro Aron (1520) a Johann Cochläus
(1511). Vo svojich úvahách sa opierali o základné dielo zapodievajúce sa rečníckym umením
– rétorikou, a tým je Rétorika od starogréckeho učenca Aristotela (384 – 322 p. n. l.).
Aristoteles člení priebeh postupov vzniku reči na 5 stupňov (Mistrík, 1987):
1. Inventio – vnuknutie, zbieranie materiálu a príprava podkladov,
2. Dispositio – usporiadanie, triedenie a členenie materiálu,
3. Elocutio alebo Elaboratio – jazykové formulovanie a štylistická výstavba prejavu,
4. Decoratio alebo Memoria – príprav memorovania prejavu,
5. Actio – realizácia rečníckeho prejavu.
U hudobných teoretikov 17. – 18. storočia sa stretávame s rozdielnym radením
rétorických pracovných postupov pre hudobné potreby. Väčšina teoretikov uvádza, že
z piatich pracovných postupov rétoriky sa do oblasti hudby preniesli štyri: tri, ktoré
predstavujú skladateľské technologické postupy – inventio, dispositio, elocutio (elaboratio)
a jeden dotýkajúci sa interpretačnej stránky skladby – executio (actio, pronutiatio). Memoria
2 Podotýkame, že hudobná rétorika je v období baroka úzko prepojená s afektovou teóriou. Vzhľadom na rozsah
tejto štúdie sa však týmto vzťahom podrobne venovať nebudeme.