PubLICIstIka •
Už v roku 1872 bol
publikovaný prvý fatálny
prípad črevnej obštrukcie
spôsobenej zrastami po
operácii na vaječníkoch (1).
Intenzívny, niekoľko desiatok
rokov trvajúci výskum
pooperačných zrastov viedol
k publikovaniu veľkých
prehľadových prác (2 – 3), ako
aj stanovísk medzinárodných
odborných spoločností k tejto
problematike (4 – 5).
foto: EP
Pooperačné zrasty
čo sú to pooperačné zrasty?
Zrasty (adhézie) sú abnormálne spojenia
medzi povrchmi dvoch alebo viacerých
orgánov, ktoré za fyziologických okolností na daných miestach a v danej intenzite nemajú byť prítomné. Klasifikácia zrastov zohľadňuje rôzne aspekty,
preto sa v súvislosti s nimi rozlišujú primárne („de-novo“ vzniknuté) alebo sekundárne zrasty, podľa lokalizácie ide
najčastejšie o intraabdominálne a intrauterinné, zrasty môžu byť vrodené,
ale častejšie ide o získané zrasty (6-7).
Prečo zrasty vznikajú?
Adhezívny proces je všeobecnou reakciou peritonea na jeho poranenie v dôsledku operácie alebo zápalu. Faktormi
24
Lekárnické Listy® • október 2014
posttraumatického poranenia peritonea
môže byť operačná technika, infekcia,
ischemizácia, cudzie teleso, atď. K vzniku
zrastov dôjde pri porušenej rovnováhe
medzi tvorbou fibrínu a jeho fybrinolýzou, a to v období 3 – 5 dní počas hojenia
peritonea. Napriek intenzívnemu štúdiu,
etiológia adhezívneho procesu nie je
uspokojivo vyriešená tak, aby bolo možné identifikovať spoľahlivý prediktívny
marker na určenie rizika vzniku a rozsahu adhézií (2).
ako často dochádza
k tvorbe zrastov?
Adhézie sa vyskytujú veľmi často a považujú sa za najčastejšiu neskorú komplikáciu abdominopelvických operácií.
Tvorba zrastov je oveľa častejšia než
komplikácie celkovej anestézy či poškodenie čreva pri kolonoskopii (8). Po veľkej
gynekologickej operácii sa udáva výskyt
adhézií u 60 – 90 % pacientov (9). Aj keď
sa laparoskopické metódy považujú za
menej adheziogénne než laparotomické
výkony, riziko tvorby adhézií je porovnateľné, zvlášť pokiaľ ide o vysokorizikové laparoskopické výkony (10). Pri chirurgickom rozrušení už vytvorených
zrastov (adheziolýza) dochádza k opakovanej tvorbe zrastov, a to až v 85 % (11).
Epidemiologické údaje o výskyte zrastov
dokumentujú SCAR štúdie (Surgical and
Clinical Adhesions Research), ktoré
analyzovali dáta zo škótskej Scottish National Health Service Medical Record
Linkage database. Pri hodnotení opakovaných hospitalizácií pacientov po otvorenej operácii sa zistilo, že viac ako tretina z nich bola opakovane hospitalizovaná
v priemere 2,1-krát kvôli komplikáciám
priamo alebo pravdepodobne súvisiacim
s adhéziami počas nasledujúcich 10 rokov. 5,7 % z celkového počtu opakovaných prijatí priamo súviselo zo zrastami
a najvyšší počet prijatí (22,1 %) bol v prvom roku od prvotnej operácie (12). Ďalšie
práce zo série štúdií SCAR poukázali, že
operácie na vaječníkoch, vajcovodoch,
maternici (13), ako aj na rekte a čreve (14)
treba považovať za vysokorizikové z hľadiska opakovaných prijatí pacientov pre
priamu súvislosť so zrastami. Epidemiologické údaje o výskyte pooperačných
zrastov sú v našich podmienkach.
aké sú dôsledky
vytvorených zrastov?
Vytvorené a 0