*
Mozgová príhoda znamená pre mozog to isté,
čo infarkt myokardu pre srdce
Pozor na jej rizikový faktor
– atriálnu fibriláciu!
atriálna fibrilácia – chvenie predsiení srdca je najčastejšou poruchou srdcového
rytmu pozorovanou v klinickej praxi. Postihuje viac než 3 % obyvateľstva – má dosah
na zdravie 5 až 6 miliónov Európanov. Na Slovensku ňou podľa odhadu kardiológov
trpí až 150 000 ľudí a u mnohých ďalších tlie v tichej, nediagnostikovanej forme…
Považuje sa za kardiovaskulárnu epidémiu 21. storočia.
ako vzniká atriálna fibrilácia?
Zodpovednosť za ňu nesú nepravidelné elektrické signály šíriace sa srdcovými predsieňami – átriami. Dôsledok tejto anomálie je rýchle a nepravidelné sťahovanie srdcovej svaloviny
predsiení – atriálna fibrilácia. Srdce pracuje neefektívne a krv
stagnuje, pre poruchu v prevodovom systéme sa neprečerpáva
dostatočne do srdcových komôr. Hromadí sa v predsieňach,
čo častokrát vedie k vytvoreniu krvnej zrazeniny (trombu).
Tromb sa môže uvoľniť a s krvným prúdom sa dostať zo srdca
na rôzne miesta v tele. Najčastejšie však cievami do mozgu,
obličiek a nôh. Najobávanejšie a najvážnejšie je postihnutie
mozgu – mozgová príhoda. Tá znamená pre mozog to isté, čo
infarkt myokardu pre srdce. V zdravom mozgu prúdi krv bez
obmedzenia. Ak je však prúdenie zablokované krvnou zrazeninou, mozog nemôže dostať nevyhnutné množstvo kyslíka
a živín, čo vedie k jeho trvalému poškodeniu alebo dokonca až
k smrti pacienta.
pri ňom lekári zaznamenávajú najčastejší výskyt atriálnej fibrilácie, ale objavujú sa čoraz viac aj u mladých ľudí. Príčinu
možno hľadať predovšetkým v stále sa zvyšujúcom každodennom strese. Jednoduchou cestou ako predísť týmto ťažkostiam
je včasná diagnostika tohto problému, liečba, postupné odstránenie príčin ochorenia a systematická kontrola tlaku krvi
v domácom prostredí už od mladšieho veku.
Podľa posledných odporúčaní kardiologických a hypertenziologických spoločností je potrebné krvný tlak monitorovať
v pokoji domáceho prostredia a vyhodnocovať v ambulancii
lekára. Využívanie moderných poznatkov vedy, napríklad
technológie MAM – automatického 3-krát opakovaného počítačovo vyhodnoteného merania tlaku krvi a diagnostiky
s funkciou Afib, umožňuje včas odhaliť dva najdôležitejšie rizikové faktory infarktu myokardu či mozgovej príhody: hypertenziu a atriálnu fibriláciu.
Riziko mozgovej príhody je u ľudí s atriálnou fibriláciou 10krát vyššie ako u zdravej populácie. Vo svete postihuje mozgová
príhoda, ktorá súvisí s atriálnou fibriláciou, až 3 milióny ľudí
ročne. Odhaduje sa, že za 20 rokov bude trpieť na poruchy
rytmu predsiení – atriálnu fibriláciu až 10 % ľudstva.
Rizikové faktory fibrilácie predsiení: • Vysoký krvný tlak •
Ischemická choroba srdca • Diabetes mellitus • Ochorenie/poškodenie mitrálnej chlopne • Vrodené chyby srdca • Zvýšená
činnosť štítnej žľazy • Embólia do pľúc • Ochorenia pľúc
(karcinóm, zápal pľúc)
aké sú symptómy atriálnej fibrilácie?
Odhalí výskyt atriálnej fibrilácie!
Atriálna – predsieňová fibrilácia zvyčajne dáva o sebe vedieť
bolesťami na hrudníku, nepríjemným pocitom búšenia srdca
a jeho nepravidelnou činnosťou, spolu s výskytom závratov
a dýchavičnosťou. Intenzita symptómov atriálnej fibrilácie
väčšinou súvisí so srdcovou frekvenciou (rýchlosťou pulzu) –
čím je vyššia, tým sú symptómy výraznejšie. Ich výskyt je najfrekventovanejší pri vyššom veku. Šťastie v nešťastí majú pacienti, ktorí fibriláciu predsiení pocitovo zachytia a včas vyhľadajú lekársku pomoc. Lekár zhodnotí riziko cievnej
mozgovej príhody a v prípade potreby včas indikuje
liečbu látkami, ktoré znižujú krvnú zrážanlivosť.
Spomínané príznaky sa však nemusia prejaviť
vôbec a rizikový stav srdca sa často
zistí počas pravidelnej lekárskej prehliadky ako následok prechodenia „banálneho” ochorenia (chrípka, angína),
novovzniknutých porúch činnosti štítnej žľazy či zvýšeného príjmu alkoholu
alebo zakázaných podporných prostriedkov. M