aktUÁLne •
VýDaJ LIEKOV
v ambulanciách
– hLaS SPOZa TáRy
J
a som dlho patrila do štvrtej skupiny, ale za posledných
niekoľko rokov som postúpila do trojky a hnevám sa.
Hnevám sa, keď sa ma to osobne dotýka a hnevám sa aj
kvôli porušovaniu „vyššieho princípu“. Občas zatelefonujem nejakému kolegovi „prichytenému pri čine“. Občas nejakému lekárovi. Aj v zdravotnej poisťovni som sa už posťažovala.
Keď telefonujem, neriešim nejaké mýty a legendy. Tie hovoria o plných skriniach liekov v ambulanciách. O tom, že kolegovia sú v pracovnom i po pracovnom čase pozorovaní
inými kolegami, ako do zdravotníckeho zariadenia tiahnu
s batohom a odchádzajú odtiaľ bez neho. O tom, že ďalší kolegovia sú pacientmi, ktorí idú z ambulancie nad ich lekárňou
s náručou plnou liekov, žiadaní o igelitovú tašku…
Keď volám, držím v ruke elektronický výpis z účtu poistenca
niektorého z mojich príbuzných. Alebo sa predstavím a bez
udania mena pacienta uvediem lekárovi konkrétny liek, o ktorom viem, že naň vypísal recept a potom ho nedal pacientovi,
ale strčil do šuflíčka. Reakcie sú rôzne.
Tu je niekoľko príkladov zo života:
SITUÁCIA 1:
Ja a kolegyňa
Môjmu známemu boli na ambulancii vydané dve balenia drahého bezdoplatkového lieku. Bez nápisu „bezplatná lekárska
vzorka“. Recept vznikol a niekde skončil. Výpis z účtu
poistenca ukázal kde. Dohodla som si stretnutie s kolegyňou,
ktorej rukami prešiel. Milá žena. Aj som jej povedala, že ju
mám rada a jedným dychom aj to, že sa mi nepáči čo robí. Za
hodinu a pol sedenia pri výbornom koláči sme si toho potom
veľa povedali.
argumenty:
• nevidí v tom etický problém zo strany svojej ani zo strany
lekára, ide o záujem pacienta;
• zákony sú zle nastavené, dakedy boli aj zľavy zakázané
a dnes sú dovolené;
• nie je jediná, čo to robí;
• ak sa cítim ohrozená, mám skúsiť zájsť za lekármi
v najbližšej poliklinike a dohodnúť sa s nimi;
• je ťažké odmietať reprezentantov výrobných firiem s ich
ponukami, aj oni chcú žiť…
Je len málo blahoslavene nevedomých
kolegov a kolegýň, ktorí sa počas svojej
praxe nejakým spôsobom nestretli
s neslávnym fenoménom, ktorým je výdaj
liekov v ambulanciách. Tí vedomí sa potom
delia na niekoľko skupín. Prvú skupinu
tvoria tí, ktorí roznášanie liekov do
spriatelených ambulancií dlhodobo úspešne
a bez následkov praktizujú. Druhú tvoria tí,
ktorí to nepraktizujú preto, lebo si to
nevedia zariadiť, a tak sa len srdia na tých,
ktorí to robia. V tretej skupine sú tí, ktorí to
nepraktizujú, lebo to praktizovať n