LEKÁRNICKÉ LISTY 2014 02/2014

• kríza verejného zdravotníctva TrIeDKom, „Za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku priame platby pacientov takým rýchlym tempom, že sa dostali z úrovní pod priemerom OECD vysoko nad priemer.“ v roku 2011 sumou 00 miliónov eur, v roku 2009 sumou 10 miliónov eur. Podľa K. Kafkovej z tempa zadlžovania vyplýva reálna obava, že sa v najbližšom období nevyhneme špeciálnemu záchrannému balíčku pre nemocnice, rovnako ako v minulosti. Takéto riešenie by si však vyžadovalo nájsť dodatočné ﬁnančné zdroje, s ktorými súčasný rozpočet nepočíta. Navyše, ako zdôrazňuje ZZP, už teraz sa pohybujeme na tenkom ľade udržateľnosti ﬁnancovania zdravotníctva. 4 miliardy zrejme stačiť nebudú Schválený rozpočet pre rok 2014 počíta so sumou 4,28 mld. eur vyčlenených na oblasť zdravotníctva. Podľa Kataríny Kafkovej však schválený balík ﬁnančných prostriedkov nie je niečo, čím by sa mala vláda chváliť, a to ani po medializovanom zvý- šení o čiastku 52,4 mil. eur, ktorú začiatkom decembra minulého roka navrhlo zvýšiť pre zdravotníctvo Ministerstvo ﬁnancií SR. „Gigantický dlh štátnych nemocníc a netrpezliví veritelia dávajú tušiť, že pacienti, ani lekári z nich neuvidia ani cent,“ uviedla Kafková. Táto suma by podľa prezidentky Združenia zdravotných poisťovní mala prísť do systému cez platby za poistencov štátu. Štát však za svojich poistencov v tomto roku zaplatí len 4 percentá odvodov ekonomicky aktívnych obyvateľov. Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariána Kollára predstavuje platba za poistencov štátu vo výške 4 % katastrofu. Katarína Kafková ďalej varuje pred nadmerným zaťažením ekonomicky aktívnych daňových poplatníkov. Pre ilustráciu, minulý rok prispel do systému ekonomicky aktívny poistenec sumou 1 722 eur, štát za svojich poistencov zaplatil sumu 69 eur. „Ak porovnáme platby ekonomicky aktívnych s platbou za poistencov štátu, dostaneme obrovský nepomer. Neudržateľnosť situácie je najmä v tom, že predpokladaný počet poistencov štátu bude ,117 milióna obyvateľov, takže tzv. odvodovo-nákladové nožnice sa roztvárajú ešte väčšmi,“ upozorňuje K. Kafková. „Z tempa zadlžovania vyplýva reálna obava, že sa v najbližšom období nevyhneme špeciálnemu záchrannému balíčku pre nemocnice, rovnako ako v minulosti.“ Na to, aby sa znížili výdavky na zdravotníctvo a naopak, zvýšila sa kvalita poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, je treba začať poctivo merať a transparentne informovať pacientov a poisťovne o výsledkoch – nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho ich aj odmeňovať – lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva. „Ďalej treba určite presadzovať tvrdé rozpočtové pravidlá (tzv. hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotných poisťovní, čím by sa dosiahlo, že sa štátne nemocnice nebudú stále spoliehať na pomoc od štátu, keď hospodária zle. A napokon je nutné povedať pacientom, na čo, vrátane časovej dostupnosti, majú nárok v oblasti zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia,“ dodáva D. Zachar. Výdavky na efektívne Korupcia ako zdravotníctvo odpoveď na krízu Podľa analytika INEKO Dušana Zachara má slovenské zdravotníctvo značný potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti. „Za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mohli dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. A že sa to dá, dobre vidieť napr. na Českej republike, ktorá dosahuje v rámci EÚ nadpriemernú efektívnosť zdravotníctva,“ konštatuje analytik. Podľa D. Zachara najvyšší nárast výdavkov na Slovensku v oblasti zdravotníctva v uplynulých rokoch v rámci krajín OECD je spôsobený kombináciou vyšších verejných výdavkov do zdravotníctva, ale aj razantného nárastu priamych platieb od občanov (doplatky za lieky, rôzne poplatky u lekárov či v nemocniciach). „Za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku priame platby pacientov (out-of-pocket payments) takým rýchlym tempom, že sa dostali z úrovní pod priemerom OECD vysoko nad priemer a doteraz patria medzi najvyššie spomedzi európskych krajín OECD,“ dopĺňa analytik INEKO. Nedostatok ﬁnančných prostriedkov v zdravotníctve a narastajúci dlh zdravotníckych zariadení často spôsobujú, že poskytovaná zdravotná starostlivosť nie je na úrovni, resp. za podmienok, akú by väčšina pacientov očakávala. Frekventovaným javom je preto pomerne často sa vyskytujúci fenomén v podobe korupcie. Podľa Dušana Zachara je korupcia v slovenskom verejnom zdravotníctve rozšírená preto, lebo je prostriedkom vyrovnávania ponuky a dopytu v zdravotníctve, keďže nástroje, ako napríklad oﬁciálny cenový mechanizmus (t. j. napr. ﬁ

LEKÁRNICKÉ LISTY 2014 02/2014 | Page 15