ú?ELnÁ (FARMAko)TERAPIA vYbRAnÝCH oCHoREní •
a42 aktinomykotické infekcie
a42.0 P?úcna aktinomykóza
a42.1 Brušná aktinomykóza
a42.2 cervikofaciálna aktinomykóza
a42.7 aktinomykotická septikémia
a42.8 Iné formy aktinomykózy
a42.9 nešpeci?kovaná aktinomykóza
Etiológia
Aktinomycéty sú saprofyty prítomné v ústnej dutine 25 – 27 % zdravých ?udí a ingesciou sa dostávajú do tráviaceho traktu. Vyskytujú
sa ale aj na iných slizniciach vrátane ženského genitálu. Vzh?adom
na ich endogénny pôvod je pravdepodobne jediná prevencia dôkladná
hygiena chrupu, pretože pri nedodržaní ústnej hygieny ich záchytnos? stúpa až na 100 % vyšetrených osôb. V podstate ide o neinvazívne mikroorganizmy neprodukujúce žiadny exogénny faktor charakteru toxínu, schopné prežíva? aj intracelulárne v bunkách
hostite?a. Na vyvolanie zápalového procesu vyžadujú narušenie slizni?nej bariéry alebo prítomnos? devitalizovaného tkaniva, cez ktoré môžu invadova? hlbšie do pri?ahlých orgánov. Ich patogenita pravdepodobne spo?íva v druhovo špeci?ckom peptidoglykáne, ktorý je
sú?as?ou ich bunkovej steny a navodzuje zápalovú reakciu a bunkami sprostredkovanú precitlivenos?, ktorá nepriamo vyvoláva poškodenie tkaniva. Aktinomykóza je navyše polymikrobiálne ochorenie
?asto s prímesou 5 až 10 ?alších typov mikroorganizmov, ktoré participujú tvorbou toxínov a rôznych enzýmov na zápalovom procese.
Možno ich chápa? aj ako kopatogény, ktoré svojim pôsobením zvyšujú relatívne nízky virulentný potenciál aktinomycét. Ochorenie sa
preto vä?šinou vyskytuje u imunitne oslabených jedincov, naj?astejšími
predispozíciami sú imunosupresívna lie?ba v kombinácii s chirurgickými zákrokmi alebo extrakciou zubov. Približne v jednej tretine
prípadov však nie je zistená žiadna predispozícia.
aktinomykóza je chronické infek?né
ochorenie endogénneho pôvodu, ktoré je
vyvolané anaeróbnymi mikroorganizmami
rodu actinomyces, naj?astejšie actinomyces
israelii. Pri porušení integrity sliznice
aktinomycéty prenikajú do tkaniva
a vytvárajú mnohopo?etné abscesy, ?asto
obklopené granula?ným tkanivom. Infekcia
postupuje ?alej kontinuálnym šírením,
menej ?asto sa šíri hematogénnou cestou
a vytvára vzdialené ložiská.
Klinická manifestácia:
Klinicko-patologické formy aktinomykózy
Hoci sa aktinomykóza môže manifestova? v ktorejko?vek
lokalizácii prípadne aj v generalizovanej forme, v princípe
poznáme jej tri základné typy :
1. cervikofaciálna forma sa prejavuje charakteristickým edematóznym zdurením submandibulárnej oblasti s ?stuláciou a výtokom hnisu navonok, ktorý obsahuje množstvo aktinomycétových drúz.
Ochorenie má spo?iatku charakter akútneho zápalu, tuhý edém mäkkých tkanív na tvári a pod sánkou však pretrváva a koža nad ním je
nápadne livídna. Hoci sa donedávna pokladala za naj?astejšiu a najtypickejšiu formu, dnes tvorí približne len tretinu všetkých prípadov.
?astým ochorením dutiny ústnej v súvislosti s aktinomycétami a ?alšími anaeróbnymi baktériami žijúcimi v kryptách tonzíl a predovšetkým
v sulcus dentivogingivalis je postihnutie parodontu, ktoré vedie k vykývaniu a postupne až strate zubov. ?asto sa vyskytuje aj v ústnej
dutine pacientov s malígnymi nádormi po ožarovaní hlavy, ?o favorizuje jej zaradenie k oportúnnym infekciám.
24
LeKárnicKé LiSty® • 12/2013
2. torakálna forma je tiež charakteristická granulomatózne abscedujúcim zápalom s tvorbou po?etných ?stúl do dutiny hrudníka
alebo na povrch, prípadne do iných susediacich orgánov. K infekcii
p?úc môže dôjs? aspiráciou aktinomycét z ústnej dutiny aj bez zjavnej aktinomykózy v tejto oblasti, samozrejme, pri cervikofaciálnej forme aktinomykózy s ?stuláciou do ústnej dutiny sa možnos? aspirácie infek?ného materiálu zvyšuje. Aktinomykóza p?úc má charakter
abscedujúcej pneumónie. Osobitnou formou ochorenia je exogénna
alergická pneumonitída ako prejav hypersenzitivity pri dlhodobom
vdychovaní aktinomycét. Hematogénna metastáza z cervikofaciálnej
alebo abdominálnej formy je takisto možná, u obidvoch foriem sa však
aktinomyóza môže dosta? do p?úc šírením per continuitatem z hornej apertúry hrudníka alebo cez bránicu s rozsiahlym postihnutím
mediastína alebo aj chrbtice. ?asto môže imitova? tuberkulózu alebo nádorový proces. Aktinomykóza perikardu vzniká plynulým prechodom z mediastína alebo p?úc a môže zaprí?ini? až prevalenie sa
hnisu do srdcových dutín so vznikom centrálnej pyémie.