Manderlák , pohľad z Námestia SNP
Július Satinský
bola vľavo šatňa . Majiteľom Grandky bol pred vojnou , ale aj krátko po nej , Július Satinský st ., otec známeho herca a humoristu Júliusa Satinského . Kaviareň mala vynikajúcu polohu , prakticky v centre mesta . Po vojne bola prevádzka v nej obnovená . Otvárali už o tretej v noci ! V čase , keď sa ešte tma bila s brieždením . To bol prvý veľký kšeft . Všetci flamendri , speváci , filharmonici , maliari , sochári či spisovatelia vedeli , čo ich na ceste domov „ napraví “. O tretej ráno bublali v kaviarenských hrncoch štyri druhy polievok : fazuľová , držková , hovädzia a kapustová . Mne osobne to pripomína naše študentské roky . Pravda , na tieto skvelé polievky za socializmu sa už nechodilo do Grandky , ale do Krystal baru . Prípadne do známeho suterénového bufetu „ U mäsiarov “ na Štúrovej . Tak ako ich nazval pravým menom známy herec Julo Satinský ml ., čiže ožrančiská , si prišli v Grandke na svoje . Na svitaní zmizli do svojich brlohov . Po nich sa tu zastavovali tetky , idúce predávať zeleninu
na trh . Pretože po vojne nebolo cukru , kávička sa sladila sacharínom . Ani masla nebolo , preto chlieb bol s margarínom . Na prilepšenie sa používali americké konzervy Unra , s ktorými po vojne kšeftovali šmelinári . Ďalší kšeft v kaviarni nastal medzi piatou a siedmou . Skoro ráno sa zjavovali v trstinových elegantných držiakoch prepotrebné čerstvé noviny . Pravda , Čas a ďalšie denníky pri kávičke pre pánov profesorov , podnikateľov aj turistov . Hovorí sa , že do Grandky chodila najmä vtedajšia stredná vrstva . A to už bol tretí kšeft pre majiteľov kaviarne . Trochu je to však v rozpore s tým , čo mi rozprával tatko . Častejšie , ba takmer pravidelne chodieval do kaviarní Carlton a Štefánka . Lebo práve sem chodila inteligencia mesta . Podľa neho do Grandky chodievali ľudia rôznych
Tam , kde bola Grandka je dnes BIngo .
spoločenských kategórií . Prevažne nižších , ako bola klasická vtedajšia stredná vrstva ľudí . Po Víťaznom februári 1948 tatka Jula Satinského nazvali buržujom a nepriateľom súdruhov v socialistickej spoločnosti . Preto mu kaviareň definitívne zhabali . Vtedy sa tomu slušnejšie hovorilo znárodnenie . De facto to bola krádež . Môj otec tam nikdy nebrával mamu , lebo túto kaviareň nepovažoval za „ echt nóbl “. Sem – tam sa tu síce stretával so známymi , ako sa hovorí na „ pokec “. V mojich študentských rokoch som sem chodieval s mojimi kamarátmi . Ale tiež len občas . Skúšali sme tu kávu aj drink . To sa ešte dalo . Aj čítanie čerstvých novín bolo praktické . Keď sme však vyskúšali tamojšiu znárodnenú kuchyňu , boli sme sklamaní . Žiadne dobré polievky . Vysmážaný syr , ale aj bryndzové halušky boli lepšie napríklad v Redute alebo v podchode kaviarne Luxor . Takže postupne sme na Grandku zabúdali . Veď lepších kaviarní bolo ešte v našom meste dosť . V posledných rokoch z Grandky urobili akúsi herňu s automatmi . To už nemá takmer nič spoločné s kaviarenskou idylou . Či funguje , neviem , ale už zvonka vidieť obrovské závesy , ktoré zatemňujú priestory bývalej známej bratislavskej kaviarne . Práve na úrovni prvého poschodia , nad veľkými bývalými kaviarenskými oknami , sa dnes na nás pozerajú červeno výrazné nápisy Bingo Grand . Na starú „ Grandku “ s pravou kaviarenskou atmosférou a dobrou kuchyňou môžeme už len nostalgicky zaspomínať . ing . PEtER MAlÍK , ILCO Bratislava
Foto : archív Peter Malík
Helios / Jeseň 2020 27