Potom začala nielen zábava, ale aj veľká hostina. Každý jedol, pil a veselil sa do sýtosti. Keď sa blížila polnoc, začali sa diať zvláštne veci. Začal fúkať silný vietor, ktorý lámal konáre na stromoch. K tomu sa pridala aj búrka s hrmením a bleskami, ktoré za tmavej noci na oblohe robili strašidelné obrazce. Ľudia boli prestrašení, báli sa, čo sa to deje a čo s nimi bude. Začala trma-vrma. Pokrikovali jeden na druhého, že príčinou tohto nešťastia je zábava na Veľký piatok a ešte k tomu aj s muzikou. Keď na kostolnej veži začali hodiny odbíjať polnoc, ľudia sa prestrašili ešte viac. Nastal veľký zmätok. Voda v Kadlubku začala stúpať, až sa preliala hladina studničky. Voda sa začala rozlievať po celom údolí, kde sa ľudia ešte pred chvíľou zabávali, spievali a tancovali a na niečo také ani len nepomysleli. Zem začala praskať a ľuďom sa pod nohami začali vytvárať jamy, ktoré pohlcovali ľudí a zaliali sa vodou zo studničky Kadlubek. Malo to veľmi rýchly priebeh.
Zrazu nastalo hrobové ticho, v ktorom sa ozýval žblnkot vody zo studničky. Ráno, keď sa chcel Martin vrátiť do svojej rodnej dediny Čermeľ, márne ju hľadal. Nenašiel. Videl pred sebou len prázdne údolie. Hoc hľadal ľudí, domy, zvieratá, nič nenašiel. Len vzácnu studničku Kadlubek, okolo ktorej bolo trnie. Vystrašený Martin sa vrátil do susednej dediny, aby mu šli pomôcť hľadať jeho rodnú dedinku. Žiaľ, to sa im nepodarilo. Dodnes na Veľký piatok počuť v okolí studničky Kadlubek hudbu a spev, ktorá vychádza nevedno odkiaľ.