Ako ste si teraz už asi domysleli, toto je len vymyslený príbeh, ale mohlo by sa to stať aj skutočnosťou. Už teraz existujú miesta s nedostatkom pitnej vody. Mali by sme robiť to najlepšie, čo je v našich silách, aby sme prestali znečisťovať našu planétu a naše zdroje pitnej vody. Musíme si zapamätať, že sme iba hostia na planéte Zem a že ju nevlastníme, ale ju máme požičanú od ďalších generácií.
Zuzana Kožlejová
Stratená dedinka Čermeľ
Bolo to už veľmi dávno, keď medzi vysokými horami v hlbokom údolí medzi terajšími dedinami Kuková a Kalnište bola dedinka nazývaná Čermeľ. Jej majiteľom bol starý Čermeľ, ktorému patrili nielen všetky okolité lesy, polia, lúky, ba i ľudia, ale aj vzácna studnička, ktorú pozná každý z blízkeho okolia pod menom Kadlubek. Jeho najväčšou záľubou boli poľovačky, ktoré sa zakaždým končili zábavou, kde boli pozvaní aj jeho poddaní.
Keďže všetky okolité lesy boli jeho, nerobilo mu problém usporiadať lov na jelene aj napriek tomu, že bol Veľký piatok. Tento lov bol výnimočný tým, že ten, kto uloví najkrajšieho jeleňa bude on a jeho rodina oslobodená od poddanstva. Na znak toho, že sa z poddaných stanú slobodní, dostanú do ucha náušnicu v tvare kruhu. Keď sa to dopočuli poddaní, tak tam nechýbal nik, pretože každý veril, že úspešným lovcom bude práve on.
Nadišiel deň lovu, kedy už od začiatku nechýbala hudba a spev, čo sa nehodilo na tradície spojené s Veľkým piatkom, keď by mal byť pokoj a ticho. Ľudia si to ani neuvedomovali , lebo boli zaslepení správou o možnosti získania slobody.
Poľovačka začala ako obvykle. Veľký dav ľudí prišiel podporiť svojich blízkych. Na vyhodnocovanie bol pozvaný aj pán zo susedného panstva, ktorý určil víťaza. Na veľké prekvapenie sa víťazom stal mladý muž Martin, ktorý bol sirotou, takže iba on bol zbavený poddanstva. Na znak slobody mu dali náušnicu do ucha. Bol taký šťastný, že nezostal ani na veselicu, dokonca sa s nikým nerozlúčil a ponáhľal sa do vedľajšej dediny, podeliť sa s radostnou správou so svojou vyvolenou Marienkou.