Leto Šk. rok 2025 / 26
G Y M P E Ľ K O
GYMNÁZIUM JÁNA CHALUPKU BREZNO
DIGITÁLNY OBČASNÍK
KTO VLASTNE BOL NOBEL?
Vynašiel dynamit. Veril, že zničujúce výbušniny odradia armády od vzájomného zničenia. Alfreda Nobela istý čas považovali aj za šialenca, ktorý vyrába výbušniny na nákladnom člne potom, ako ich rodinný podnik vybuchol a švédska vláda továrne na výbušniny zakázala.
Dynamit znamenal revolúciu vo vojenskej technike i priemysle. Zostala po ňom rozhádaná rodina, nespokojná so závetom. Nobel väčšinu dedičstva prisúdil akémusi fondu, z ktorého sa mali vyplácať ceny tým, „ ktorí v predchádzajúcom roku najväčšou mierou prispeli k dobrodeniu ľudstva“.
Dnes je Nobelova cena najznámejším ocenením na svete. Svetoznámy švédsky priemyselný podnikateľ, chemik, inžinier, vynálezca a filantrop Alfred Bernhard Nobel sa narodil pred 193 rokmi.
Nadaný vynálezca mal široké záujmy – medicínu, fyziku a chémiu, okrem rodnej švédčiny dokonale ovládal už v sedemnástich rokoch angličtinu, francúzštinu, nemčinu a ruštinu. Už v šestnástich rokoch bol schopným chemikom. Mal rád literatúru, písal i básne.
Po ukončení štúdií chémie Alfred Nobel pokračoval v otcových výskumoch a minimalizoval nebezpečenstvo pri zaobchádzaní s nitroglycerínom. Chcel vyrobiť výbušninu slúžiacu v baniach, pri razení tunelov alebo pri stavbe ciest. Podarilo sa. V roku 1867 si dal patentovať vysoko explozívnu zmes zloženú prevažne z nitroglycerínu – dynamit.
Ďalšími experimentmi vyvinul silnejšiu formu dynamitu, výbušnú želatínu, na ktorú získal patent v roku 1876. Nobel zbohatol a okrem známej továrne Dynamit Nobel AG založil okolo 90 podnikov v 20 krajinách sveta a vytvoril pravdepodobne prvú nadnárodnú spoločnosť v histórii.
Stal sa jedným z najúspešnejších vynálezcov 19. storočia, prezieravým obchodníkom a veľkorysým mecenášom, zároveň aj osamelým idealistom a melancholikom, ktorý sa na ľudstvo pozeral skepticky.
Dúfal, že deštruktívna sila jeho vynálezov pomôže skoncovať s vojnovým násilím.
Úryvok z jeho testamentu, ktorý vzbudil veľkú nevôľu príbuzných.
Úroky z uloženého majetku nech sú rozdeľované na päť rovnakých častí, z ktorých jedna pripadne tomu, kto urobil najdôležitejší vynález alebo objav v oblasti fyziky; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší chemický objav alebo zdokonalenie; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší objav v oblasti fyziológie alebo medicíny; jedna časť tomu, kto vytvoril v literatúre vynikajúce dielo s ušľachtilou myšlienkou; a jedna časť tomu, kto vykonal najviac pre zblíženie národov a zrušenie či zmenšenie armád alebo sa zaslúžil o usporiadanie a podporu mierových kongresov.
Alfred Nobel uložil veľké finančné prostriedky do fondu, z ktorého vyplácajú každoročne 5 laureátov ceny, ktorá nesie jeho meno. Hoci je finančná čiastka veľmi zaujímavá, ešte dôležitejšie je menzinárodné uznanie, ktoré sprevádza nositeľov tejto ceny. Spracované podľa Historickej revue r. 2003
V roku 1922 prednášal Albert Einstein v Tokiu. Jedného dňa mu do hotelovej izby priniesol posol telegram. Či už Einstein pri sebe nemal drobné na sprepitné, alebo ich kuriér podľa starej japonskej tradície odmietol prijať— v každom prípade sa mu vedec chcel aspoň symbolicky poďakovať. Narýchlo preto napísal niekoľko viet na hotelový papier a odovzdal mu ich. Práve sa totiž dozvedel, že získal Nobelova cena za fyziku, a kuriérovi s úsmevom poznamenal, že ak bude mať šťastie, tento lístok môže mať raz omnoho väčšiu hodnotu než obyčajné sprepitné.
List papiera, ktorý si posol ponechal a neskôr ho odkázal svojmu synovcovi, bol v roku 2017 vydražený za 1,56 milióna dolárov. Nápis na ňom sa medzičasom preslávil ako Einsteinov recept na šťastie a znel:
„ Pokojný a skromný život prináša viac šťastia než ustavičné naháňanie sa za úspechom a neutíchajúca úzkosť, ktorá ho nevyhnutne sprevádza.“
EINSTEINOVA MÚDROSŤ
Niekto ukončil vysokú školu v dvadsiatich dvoch rokoch, no ďalšie tri roky blúdil v neistote a hľadal svoje miesto vo svete práce. Niekto sa stal úspešným riaditeľom už v dvadsiatich piatich, no zomrel 50- ročný. Iný získal rovnakú pozíciu až v päťdesiatich, no dožil sa deväťdesiatky. Niekto je aj v tridsiatich dvoch stále sám, zatiaľ čo iný má už v dvadsiatich šiestich rodinu, deti a možno stojí na prahu rozvodu— alebo naopak žije v pokoji, harmónii a vzájomnom porozumení. Emmanuel Macron sa stal prezidentom vo veku tridsaťdeväť rokov, zatiaľ čo Robert Mugabe až v šesťdesiatich troch. Warren Buffett sa stal miliardárom v päťdesiatich šiestich, zatiaľ čo Mark Zuckerberg už v dvadsiatich troch. Slávny írsky pivovarník Arthur Guinness mal do svojich päťdesiatich šiestich rokov dvadsaťjeden detí, zatiaľ čo George Clooney sa stal otcom po prvý raz až v päťdesiatpäťke. Každý človek na tomto svete beží svoj vlastný beh, po svojej vlastnej ceste a vo svojom jedinečnom čase. Život je mnohovrstevný a nič v ňom nie je úplne jednoznačné. Čas je rozdiel. Keď sa nad tým zamyslíme, celý svet funguje podľa vlastných časových pásem. Niekto z vašich blízkych môže byť pred vami, iný zas za vami. A predsa je to prirodzené. Každý z nás má svoju vlastnú vzdialenosť, svoje tempo i svoj okamih. Nezáviďte, neporovnávajte sa— oni žijú vo svojom čase a vy vo svojom. Život je súhrou okamihu, trpezlivého čakania na správnu príležitosť a nevyspytateľnosti osudu. Preto sa upokojte a dovoľte si vychutnať cestu. Nemeškáte. Nepredbiehate. Ste presne tam, kde máte byť...
3