3.miesto v národnej súťaži o najlepší eTwinning projekt 2014
Kým spočiatku vychádzala iniciatíva len zo strany učiteľa, postupne sa deti nechali pohltiť projektom natoľko, že sami navrhovali aktivity a smerovanie projektu. Hoci mali zo začiatku ťažkosti s vyjadrením vlastných myšlienok, vo 4. ročníku už vedeli jasne formulovať problémy, diskutovať o vzniknutých situáciách, navrhovať riešenia a overovať ich v praxi.
Za výrazné pozitívum považujem aj to, že práca na projekte vo významnej miere prispela k utuženiu vzťahov v triede a k pozitívnej klíme v nej. Mám v triede veľa silných osobností, ktoré nedokážu tolerovať názor iného. Chýba im pokora, skromnosť, úcta. Ide väčšinou o jedináčikov, deti vychovávané len matkou, deti starších rodičov, či deti s dospelými súrodencami. Ani jednému z nich nechýba sebavedomie, často riešim konflikty kvôli netolerancii jedného k druhému. Predbiehajú sa v tom, aký má kto mobil či tablet, bez problémov vyčlenia z hry dieťa, ktoré nie je oblečené podľa najnovšej módy... Aj vďaka spoločným projektovým aktivitám sme sa naučili rešpektovať jeden druhého, pomáhať slabším, upevniť zmysel pre tímovú činnosť a spoluprácu. Snažíme sa podporovať jeden druhého, v duchu hesla – každý môže zažiť úspech.
Do všetkých projektových aktivít sa zapájali veľmi intenzívne nielen samotní žiaci, ale aj ich rodičia, ktorí celý priebeh projektu pozorne sledovali na webovej stránke triedy a školy. Mnohí pomáhali nielen pri jeho materiálnom zabezpečení, ale aj pri realizácii viacerých aktivít. Musím skonštatovať, že aj vďaka priebežnému zverejňovaniu čiastkových výsledkov projektu sa výrazne zmenil pohľad rodičov na prácu učiteľa a celý priebeh vyučovania. Doteraz mali možnosť nahliadnuť do spôsobu práce učiteľa so žiakmi len jednorazovo, počas Dňa otvorených dverí. Teraz však boli sami vtiahnutí do etwinningových aktivít a videli, čo všetko takáto práca prináša. Boli prekvapení, čo všetko dokážu deti na prvom stupni dosiahnuť, keď sa pre nejakú činnosť nadchnú. Veľmi ocenili získanie nových priateľov na pôde zahraničnej školy, porovnávanie ich práce s našou, rozšírenie si vedomostí a zručností o ich postrehy a nápady, vytvorenie spoločných diel...
Čo dodať? Moja doterajšia prax v realizácii etwinningových projektov mi priniesla množstvo neoceniteľných skúsenosti, ktoré sú motivujúce a inšpiratívne. Dozvedela som sa veľa nového a zaujímavého, získala cenných partnerov na pôde viacerých zahraničných škôl, zdokonalila sa vo využívaní najrozmanitejších informačných technológií... Každý rok urobím vo svojom profesionálnom živote
obrovský krok smerom vpred. Vďaka etwinningu a ľuďom okolo neho...
K etwinningu a celkovo k projektovej práci ma priviedla moja dobrá kamarátka, Denyska Križanová, ktorá je zároveň aj ambasádorkou. Svoje prvé skúsenosti s etwinningovou spoluprácou vykresľovala natoľko živo a oduševnene, že som to nemohla nevyskúšať. Pokúsim sa aspoň v skratke popísať moje prvé skúsenosti s týmto spôsobom práce a hlavne so zmenami, ktoré priniesli vo vzťahu učiteľ – žiak, učiteľ – rodič, ale aj žiak – žiak.
I keď som do realizácie prvých projektov vstupovala veľmi opatrne, musím skonštatovať, že som sa s týmto spôsobom výučby zžila veľmi rýchlo. Bolo úžasné sledovať, ako sa postupne menili deti a ich vzťah k učeniu. Vďaka problémovým úlohám, ktoré spoločne riešili, sa nám podarilo vyburcovať ich záujem a zvedavosť. Keďže všetky naše projekty boli založené na vlastnej objavnej činnosti žiakov, na ich tvorivej činnosti a hre, dokázali ich veľmi rýchlo nadchnúť. Výsledkom bola aktívnejšia účasť žiakov na vyučovaní i mimo neho. Veľkým prínosom bolo aj to, že sa začali na mnohé hodiny tešiť, lebo prebiehali neformálne, bez využitia učebníc, v priateľskom ovzduší a častokrát aj mimo triedy (vonkajší areál školy, chatová oblasť, les, mestský park, školská knižnica, PC učebňa... ). Pomocou rôznorodých, hravých a tvorivých činností si žiaci nielen ľahšie osvojili, ale i zautomatizovali poznatky. Vďaka veľkej miere vlastnej objavnej činnosti a využitiu netradičných postupov pri vyučovaní sa nám podarilo vzbudiť aktivitu a tvorivosť aj u slabších žiakov a tým aj uspokojiť ich vnútorné potreby. Myslím, že prostredníctvom tohto spôsobu práce žiaci získali pozitívny vzťah k učeniu a neprežívali pritom strach zo zlyhania. Spomínam si, s akou pýchou hľadela mama na svojho syna, ktorý prezentoval výsledky svojej práce na triednej besiedke. Vystupoval veľmi sebaisto, napriek tomu, že má výraznú rečovú chybu a patrí k najslabším žiakom triedy. K výsledkom sa však dopracoval sám a bol na ne natoľko pyšný, že sa veľmi precízne pripravoval na svoje vystúpenie. Bolo na ňom vidno, že práca na projekte ho baví a že je hrdý na svoj prínos v ňom. Keďže učím žiakov od 1. do 4. ročníka, mala som možnosť sledovať, ako sa v priebehu realizácie projektu menili.
.
13
9
Janka Koštialiková,
ZŠ Medňanská, Ilava