Autor: Daniela Pikulová, Foto: autor
príbeh
Aby ste si vedeli lepšie predstaviť, ako to
celé bolo a ako vyzerali
naše prvé Vianoce v kompletnej zostave (teda aj
s dvojičkami Ivankou a
Tomáškom), musím vám objasniť, ako u nás vyzerajú
Vianoce ako také.
Jedna skvelá vec na zakladaní rodiny je, že si môžete
sami vytvoriť nové tradície. Je to radosť, zodpovednosť a strach, či vás
rodina bude „poslúchať“ a
bude vami vymyslené tradície s vami zdieľať.
Naše prvé
Vianoce
s DVOJČATAMI
Keď sme sa sťahovali s mužom do nášho bytu, už
sme boli tehotní. Ešte nie s dvojičkami, ale s našou
prvou dcérou Miškou. Pomerne dlho sme mali vo veľkom byte iba dve postele, dve fitlopty a písací stôl. Viac
nám zo začiatku nebolo treba. Jeden z prvých veľkých
„nábytkových nákupov“ bol veľký stôl. Mala som totiž
jasnú predstavu o tom, ako budú vyzerať naše Vianoce:
celá rodina sa zíde u nás a oslávime ich všetci spolu.
Kým sme nemali vlastné bývanie, pendlovali sme
medzi rodinami – jedna večera v jednej rodine (vlastne iba ochutnávka), druhá večera v druhej (ochutnávka č. 2) a dokopy sme z toho nič nemali, pretože sme
stále boli niekde medzi, nikde nie poriadne. A tak som
mala veľké plány, že keď budeme vo svojom, spojíme
to. Vytvoríme novú tradíciu. Odvážne, ja viem.
Tak teda prišli prvé Vianoce a my sme mali ten stôl,
tuším už aj gauč v obývačke a veľké vianočné plány,
ktoré... vyšli! Všetci pozvaní prišli.
Miška mala vtedy päť mesiacov a ja ako vystresovaná prvomatka som bola v štádiu, keď som sa popri starostlivosti o ňu nestíhala ani najesť, nieto ešte
chystať vianočnú večeru pre dvanásť ľudí.
16
Našťastie mám talentovaného organizačného ducha a naplánovala som to tak, že každá rodina si na
večeru priniesla „to svoje“ obľúbené, a tak sme všetci boli spokojní a ešte sme ochutnali aj niečo nové
z kuchyne druhej rodiny. Ja som ako-tak upratala
a vyslovene som si vychutnala prípravu výzdoby
na stole. Pamätám sa, ako moje dieťa sedelo opreté o tehotenský vankúš, obžúvalo nejakú hrkálku a
trpezlivo pozeralo, ako okolo neho beháme a chystáme (to bol zázrak Vianoc, pretože to sa dovtedy
nestalo). Potom si ešte pamätám, ako môj muž stál
pri vianočnom stole, Mišku mal v babyšatke a nad
jej hlavou jedol vianočnú polievku, pretože, keď sedel, revala.
O ďalšie dva roky sme naše vianočné tradície vyšperkovali, ja som si vydupala tradíciu živého, obrovského stromčeka a ako rodina sme sa zohrali.
Tiež pribudol ďalší nábytok a ešte sme aj vymaľovali
(to len tak na okraj). No a potom prišli dvojičky.
Za tie roky sme sa skutočne zohrali, pretože naozaj
nemôžem povedať, že by prvé Vianoce s nimi boli nejaké stresujúcejšie. Samozrejme, vyžaduje si to spolu-
4/2014