Dvojičkovo č. 2/2014 | Page 17

máme dvojčatá

17

02/2014

Ak si aj nenájdete na seba napriek týmto radám čas, nezúfajte, nebude to trvať večne, čas ide tak rýchlo, že sa ani nenazdáte a vaše dvojčatá budú chodiť, rozprávať, pôjdu do škôlky, do školy... Teraz sú ešte maličké a potrebujú vás, rodičov. Niektorým veciam sa môžete venovať o rok, o dva a nič nezmeškáte.

Starší súrodenec

Mnohí budú so mnou súhlasiť, že niekedy je viac práce so starším súrodencom ako so samotnými dvojčatami. Dieťa, ktoré bolo dlho bez súrodenca, si ťažko zvyká na fakt, že má naraz dvoch súrodencov, okolo ktorých sa teraz točí celý svet, tak ako sa kedysi točil len okolo neho. A dieťa môžete akokoľvek dôkladne pripravovať na príchod dvojčiat, bude žiarliť, niektoré viac iné menej ale bude upozorňovať na to, že aj ono tu je. Určite ho netreba zanedbávať, dobré je už od začiatku dieťa zapájať do starostlivosti o súrodencov (pravdaže nie nasilu, len ak chce a prejaví o to záujem, nenútiť ho). Ale musíte si uvedomiť, že nebudete mať čas sa mu venovať ani spolovice. Ale napríklad počas dojčenia si môžete spolu čítať, alebo mu dáte samostatnú prácu, pravdaže v závislosti od veku dieťaťa. Určite by som to neriešila sledovaním televízie a časom stráveným pri počítači, čo pravdaže nie je zlý spôsob ako dieťa zamestnať, ale ani to netreba preháňať. Keď už neviete čo s dieťaťom alebo deťmi, choďte von. Najlepšie je vždy ísť von - na ihrisko, medzi deti, pokiaľ dieťa nenavštevuje škôlku alebo školu. Ale môže sa mu venovať aj druhý rodič. Alebo raz do týždňa nechať deti kočíkovať niekým iným a vy si s dieťaťom sami môžete zájsť zatiaľ do kina, na prechádzku, na nákupy, do cukrárne, na ihrisko...

Keď pôjdete kupovať niečo pre dvojčatá, dajte súrodencovi vybrať, čo im kúpiť, dieťa sa bude cítiť dôležité a určite rado poradí. Napríklad: „Čo myslíš, ktorú hrkálku im kúpime? Túto zelenú alebo modrú?“

A čo vyberie, dajte do košíka.

Na záver

Keď už nebudete vládať, alebo budete mať chuť sa na všetko vykašlať, tak si spomeňte na to, že nič netrvá večne, je to len dočasné a bude to len lepšie (aj keď mnohí vás strašia, že to bude ešte horšie), deti vyrastú, budú samostatnejšie, nebudú od vás také závislé, ale stále to budú vaše milované detičky, ktoré zbožňujete, a hoci vám občas tečú nervy, a to niekedy teda poriadne, nevymenili by ste ich za nič na svete.

S dvojčatami je vždy zábava...

Nedávno robil Samko zle Kubkovi a, samozrejme, prišiel Kubko žalovať:

,,Maminkaaa? Samko mi robí furt zle!“

,,Tak sa s ním nehraj,“ vravím mu na to, „hraj sa pri mne a vykašli sa na neho!“

Kubko na chvíľku odišiel a po dvoch minútach sa vrátil a vraví mi:

,,Maminkaaa! Ja som ho už vykašľal...“

Moje 30-mesačné dvojičky by najradšej jedli každý deň na raňajky domácu údenú klobásku... Ale keďže

v chladničke bolo len maslo, kuracia šunka a tri vajíčka, vyhral to chlebík

s masielkom a so šunkou. Dievčatá si sadli pekne ku stolu, pozreli sa na tanier a obidve zahlásili:

„Tak toto my papať nebudeme, tá šunka má bibinko!“

„Kde?“ pozrela som sa, a na šunke boli tie klasické tmavšie prerastané miesta. Tak som ich pekne vyrezala. Ale ani toto vraj papať nebudú, lebo šunka je už deravá, podľa nich chorá a mám ju zalepiť! Najlepšie ich detským leukoplastom. Máme teraz totižto obdobie hrania sa na doktorov.

Tak som sa ZNOVA nadýchla a spravila im praženicu – rýchlovka, a na moje počudovanie všetko zjedli. Potom sa ma začali vypytovať:

„Mami, a vajíčka znáša sliepočka, však?“

„Áno.“

„Tak povedz, maminka, tej sliepke, že spravila výbornú praženicu...“