príbeh
28
www.dvojickovo.sk
AUTOR: Stanka, FOTO: autor
škôlka
Pred niekoľkými mesiacmi sme aj my prešli novým životným levelom. Chlapci nastúpili do privátnej škôlky vo veku 2 roky a 8 mesiacov. Priebeh adaptácie dieťaťa je tu trochu iný ako na Slovensku, dieťa sa postupne zoznamuje s novým prostredím. Prvé 3 dni je dieťa v škôlke max.
3 hodiny za prítomnosti rodiča, ktorý sa ale nepriamo zúčastňuje na aktivitách dieťaťa, je len prítomný v miestnosti. Po troch dňoch postupne rodič opustí miestnosť na pár minút, samozrejme, až po oboznámení rodiča a rozlúčení sa
s dieťaťom. V prípade dobrej adaptácie dieťaťa sa ďalším dňom prítomnosť rodiča v miestnosti skracuje. V opačnom prípade musí rodič dieťa vyzdvihnúť a odísť s dieťaťom domov. Cieľom je uvedomenie si dieťaťa, že prítomnosť rodiča
v škôlke nie je možná, a tiež aj náhla zmena či celodenný pobyt v škôlke je pre dieťa náročný. Dôležité je rozlúčenie sa s dieťaťom a nie tajne sa vzdialiť bez jeho vedomia.
Moje deti sú povahovo aj výzorom odlišné a ani nijak inak som nečakala náš nástup do škôlky. Tobias je veľmi spoločenský, dominantnejší, nadväzuje rýchlejšie kontakty. Lukas je ústupčivejší a veľmi citlivý, hoci obaja si vyžadujú blízky kontakt so mnou (bozky, pohladenie, objatie). Lukas ešte stále pri mojom odchode plače, ale teší ma, že sa nechá upokojiť od učiteliek. Veľké pozitívum vidím v spoznaní cudzej reči, ktorej už teraz ovládajú základy.
V skupine je 24 detí a 2 pedagogičky. Mesačné náklady na škôlku sú 80 €/dieťa/mesiac za stravu + 30 € tzv. dobrovoľný, ale predsa povinný príspevok, ale keďže sú dvaja, tak len 15 €/dieťa/mesiac. Štátne škôlky stoja rodičov mesačne cca 67 eur na dieťa, v súkromných sa ceny pohybujú mesačne od 100 eur a viac na dieťa.
AKO NÁS VNÍMA OKOLIE
Vo Viedni žije veľa národnostných skupín, čiže som si ani nijako nevšimla, že by som bola alebo som inak vnímaná. Svedčí o tom aj „multi-kulti“ skupina ľudí, s ktorými prichádzam denne do styku, a to nielen na pracovisku.
Mám tu okruh známych, nielen Slovákov,
s ktorými som v kontakte. Okruh známych (mamičiek) som si našla aj pri denných prechádzkach, s nimi mám doteraz časté stretnutia aj s deťmi.
Kontakt s rodinou si ale naďalej udržiavame, navštevujeme rodinu pravidelne na Slovensku, alebo oni sporadicky zavítajú k nám.
So životom vo veľkomeste som spokojná, nedávno sme sa presťahovali do nového veľkého bytu, čiže už nad návratom na Slovensko ani neuvažujeme. Ale ako sa to hovorí?
„NIKDY nehovor NIKDY!!!“
dvojčatá v zahraničí