40
Toaletné blues
stál za svojím a konštante si pýtal plienku.
Až raz...
Až raz ráno si vypýtal slipky.
Hotovo.
Cikanie, kakanie, poobedný spánok, nočný
spánok – bez plienky.
Lup! A bolo.
Čo sa mu udialo v hlavičke, asi nepochopím.
V zásade však musím priznať, že síce ma vytrápil, ale som na neho hrdá, ako zo dňa na deň
dospel.
Ale teda – aby som sa netešila priveľmi – Ivuška má plienku na noc doteraz. Cez deň rok a
pol bez problémov, ale v noci... no – stále ju
potrebuje.
Sem-tam skúsim, či sa náhodou niečo nezmenilo, ale nie. Na druhý deň periem celú posteľ,
hoci ju budíme a dávame v noci cikať.
Považujem to však za drobnosť, keďže plienku si natiahne sama a ráno mi ju iba podá, aby
som ju zahodila.
Po tom všetkom je to však pre mňa ťažká
pohodička.
Dvojičkovo • 4/2016