Dvojičkovo 2/2016 | Page 20

20 Desať rád pre prvých šesť mesiacov s dvojčatami nedokončenej práce, hrozí, že sa ti rozreve nedodojčené dieťa, ktoré má hlad, obáva sa, že predčasne odobratý prsník už nikdy neuvidí, na prebaľovacom pulte sa pokaká alebo z neho rovno spadne. Okamžitú pozornosť revu venuj len vtedy, ak nadobudne nezvyčajnú intenzitu, znie tlmene – alebo náhle utíchne. Táto rada prestáva byť aktuálna v momente, keď sa deti začnú samostatne pohybovať v priestore. Potom je naopak potrebné okamžite reagovať, ak sú nezvyčajne dlho podozrivo potichu. 6. Ľudia majú hlúpe reči. Zmier sa s tým, ušetrí ti to veľa energie. Napokon, väčšinou to ľudia myslia dobre, len im to v tej chvíli dobre nemyslí. 7. Rodová pospolitosť alebo Šestonedelie má zmysel. Pokús sa už do- predu všetko zariadiť tak, aby si aspoň prvých pár týždňov po pôrode bola zbavená povinnosti natierať manželovi chlieb do práce (Ukáž mu, kde máte v kuchyni nôž. Vybraných jedincov Dvojičkovo • 2/2016 je ľahšie naučiť, aby si kupovali krájaný chlieb.), ryť záhradku (aj tak na ňu nebude čas) a upratovať byt (špinavé podlahy si aj tak všimneš len ty). Využi prvé týždne na to, aby si sa dala dokopy po tehotenstve a po pôrode a zvykla si na tie dva nové životy, ktoré sa tu zrazu hlásia o svoje práva. Pokojne zostaň zalezená v posteli a len dojči, prebaľuj (aj to môže robiť niekto iný), teš sa, maznaj sa s nimi, dojči a spi. 8. Nap time! alebo Aj dvadsať minút spánku stojí za to. Všetko revanie, kvílenie, kŕmenie a utieranie nosov zvládneš s oveľa väčším prehľadom vyspatá. Byť vyspatá je skrátka prvý krok k tomu byť dobrou matkou. Pokiaľ si neporodila nadpriemerných nočných spáčov, nauč sa využívať každú chvíľu na to, aby si dospala nočné kŕmenie a prebaľovanie, najmä v prvých mesiacoch, keď obe deti v noci nadojčiť, prebaliť a uspať trvá viac ako hodinu a o ďalšiu hodinu je čas vstávať a začať znovu. 9. Priority, priority alebo Aké si to urobíš... Tvoj osobný pocit z toho, ako starostlivosť o dvojčatá zvládaš, bude do značnej miery závisieť od toho, čo od seba očakávaš. Ak máš predstavu, že udržíš domácnosť čistú, „faunu“ nakŕmenú a vyvenčenú, každé ráno sa zvládneš 40 minút maľovať a manžel po návrate z práce nájde na stole trojchodovú večeru, ako to bolo pred príchodom detí, zrejme budeš zažívať pocit určitého (alebo úplného) zlyhania. Radím postoj cynický a minimalistický: každý deň, keď sa deti dožijú večerného uloženia nakŕmené, prebalené a neprizabité si odviedla poriadny kus práce a môžeš byť na seba pyšná. Všetko ostatné je len nadstavba –