máme dvojčatá
Desať rád pre prvých šesť mesiacov s dvojčatami
1.
Pokoj, prosím!
Nepanikár.
Zvládneš to. Nie je to vojna ani
celosvetová zombie apokalypsa.
Sú to len dve malé deti. Chvíľu
sa budete zžívať, občas nebudeš
vedieť, ako sa voláš, občas možno zaspíš pri chôdzi, ale o pár rokov sa budeš pozerať na fotografie tých sladkých novorodencov
so slzou v oku a budeš spomínať,
aké to bolo. Väčšina problémov,
ktoré budeš riešiť, je krátkodobá
– nie je preto potrebné robiť si
z nich až takú ťažkú hlavu.
2.
Order! alebo S režimom ďalej zájdeš.
Prvých pár mesiacov
s dvojčatami je trochu ako vojna. Chce to pevný režim, pokiaľ
je to možné, rovnaké časy uspávania, vstávania a kŕmenia. Je to
makačka, ale vyplatí sa to. Keď
dvojčatá zároveň kŕmiš a uspávaš, zostane ti čas aj sila napr.
umyť si vlasy. Mamičku alebo
svokru, ktoré budú vzlykať nad
úbohým dieťatkom násilne budeným zo sladkého spánku (buď
aby sa najedlo, keď vstal aj súrodenec, alebo aby nespalo veľmi
dlho a vydržalo spať v noci), buď
ignoruj, alebo ich rovno nechaj,
nech to na dva dni vezmú za
teba.
3.
do autobusu, nepodržíš si dvere,
nehovoriac o tom, že kam „monomatka“ svoje dieťa môže pokojne vziať, ty budeš potrebovať
stráženie.
Dobrá správa ale je, že väčšina
rodín a kamarátov na dvojčatá
reaguje pozitívne a pomocné
ruky sa niekedy nájdu aj tam,
kde by si to čakala najmenej.
Ak máš v rodine trochu napäté
vzťahy s prarodičmi z jednej či
druhej strany, očakávanie dvojčiat je skvelá príležitosť, ako
pošramotený rodinný život napraviť. Pomerte sa a dajte si šancu – aj „sliepkoidná“ svokra je
lepšia ako žiadna svokra – teda
takmer vždy.
Von s nimi!
Aspoň počas niekoľkých prvých
mesiacov, keď je spánková deprivácia mamičky najakútnejšia, je najlepšie pomocníkov využiť na vozenie v kočíku
v dostatočnej vzdialenosti od
domu. Až potom keď dvojčiatka
definitívne opustia domácnosť,
budeš mať dostatočný pokoj na
to ísť si na chvíľku ľahnúť, zájsť si
na toaletu alebo sa (pre zmenu)
naobedovať. Alternatívna forma
pomoc, stráženie detí doma,
4.
zatiaľ čo ty si tiež prítomná, je
podstatne menej účinná: jedným uchom budeš stále počúvať, ktorá z ratolestí to vrieska
a nedá ti to, aby si nebehala do
jamy levovej s vysvetlením, že
na tento druh revu je potrebné
aplikovať cumlík, na tento vymeniť plienku a že dojčenskú vodu
je potrebné prevariť. Mimochodom, kočíkovanie je dobré aj pre
pomocníka: poprechádza sa na
čerstvom vzduchu, dennú dávku fyzickej aktivity si po tlačení
25-kilového nákladu do miestnych kopcov môže s úľavou odškrtnúť, vo voľnom priestore sa
rev detí lepšie rozprestrie, takže
nehrozí prasknutie bubienkov
– ale hlavne, pomocník vie presne, kedy sa má vrátiť domov,
takže aj prípadne jačiace ratolesti zvládne s úsmevom toho, ktorý vie, že o dvadsať minút má tie
„beštie“ z krku.
5.
Keep it cool alebo Dieťa, ktoré reve, žije.
Niežeby si si mohla ísť
v pokoji lakovať nechty, ale ak
dojčíš alebo prebaľuješ druhé
dieťa, v pokoji prácu dokonči a
až potom bež upokojovať krikľúňa. Pokiaľ totiž odídeš od
Help – I need somebody! Ak patríš medzi
hrdé „samo-ženy“, ktoré
všetko zvládnu, zariadia a z abezpečia a radšej by si si odhryzla ruku ako niekoho požiadať
o pomoc – nastal čas na zmenu.
Pri dvojčatách budeš pomoc potrebovať neustále, už len preto,
že sama dvojkočík nevynesieš
www.dvojickovo.sk
19