CESTOVANIE
roku 1989 bola obnovená náboženská
sloboda. V auguste 1992 sa uskutočnili
veľkolepé oslavy storočnice Lurdskej
jaskyne. Aj v 21. storočí pribúdajú
ďalšie tabule. Dodnes sa sem chodievajú
veriaci modliť.
Posvätný areál sa v pravej časti vyznačuje
už spomínaným pozoruhodným
múrom vďakyvzdania. Jeho
dĺžka je šesťdesiat metrov a výška tri
metre. Kamenné tabule na ňom sú
písané najmä po slovensky, maďarsky
a nemecky. Geograficky pochádzajú
zo sto deväťdesiatich siedmich miest,
okrem Európy aj z Austrálie a Ameriky.
Na stromoch Kalvárie sú pribité
obrázky v drevenom ráme, zobrazujúce
štrnásť zastavení krížovej cesty,
len dvanáste zastavenie je pribité na
kríži na vrchole kopca.
Počas morovej epidémie v roku 1713
sa na Kalvársky vrch utiahlo viacero
prešporských rodín, ktoré verili, že
sa takto zachránia. Bol medzi nimi aj
mešťan Ján Lauerman, ktorý za záchranu
rodiny pred morom prisľúbil
postaviť dve kaplnky. Okrem menšej
Kaplnky sv. Petra na severovýchodnom
svahu Kalvárie aj väčšiu, zasvätenú
Panne Márie Snežnej priamo
nad kameňolomom. V priebehu dvesto
rokov bola táto väčšia kaplnka
opravovaná, znova vybudovaná, až
konečne v roku 1943 kompletne sanovaná.
Na vrchole kopca Kalvárie sa
dodnes týči impozantný Kostol Panny
Márie Snežnej.
Keď sa vyškriabeme na vrchol Hlbokej
cesty, objaví sa pred nami kultúrna
pamiatka, ktorou je historická
záhradná reštaurácia známa pod názvom
Krčma Funus. Sem chodievali
vraj aj Štúrovci. Stále je tu jedinečná
záhradná atmosféra s dvomi veľkými
gaštanmi. Pôvodne sa krčme hovorilo
Šindleryovka podľa majiteľov
Šindleryovcov. Po nich ju prevzala
rodina Koricinových, ktorá ju vlastní
dodnes. V časoch medzi dvomi
vojnami ju cez oddychové víkendy
navštevovali aj moji rodičia. Komunisti
po 1948 objekt znárodnili, ale
v rámci reštitúcií v 1991 bol prinavrátený
potomkom Koricinovcov. Areál
je po rekonštrukcii, pre štamgastov
je známy vychýrenou špeciálnou
kuchyňou a kvalitným čapovaným
pivom. Aj ja s rodičmi som si tu posedel
v 50. rokoch 20. storočia pri
zmrzlinke či kofole.
Horský park je špecifický mestský
park, ktorý sa nachádza v strede
mesta. Disponuje takmer nedotknutým
prostredím s pôvodnou faunou
a flórou. V jeho areáli bol vybudovaný
vysokoškolský internát študentov
Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Budova z roku 1939 sa familiárne prezýva
HOPA a neďaleký dievčenský internát
DOPA. Lesopark na západnom
okraji mesta založil v roku 1868 starosta
Henrich Justi. Pôvodne sa tu rozprestierali
malebné lesné viacstoročné
dubové porasty, bukové stromy, jedlé
gaštany, borovice. Bratislavský okrašľovací
spolok a ďalší nadšenci a obdivovatelia
prírody založili lesopark Študentský
les, dnešný Horský park. Doplnili
ho novými výsadbami, stvárnili ho, vytvorili
priehľady a vybudovali prístupové
cesty. Osadených bolo päťdesiat
lavíc, pri hlavnom vchode domček pre
strážcu a neskôr aj detské ihrisko. Areál
zavlažovali dve studne. Horský park
bol skrášlený železnými glorietami,
malými pavilónmi so zalomenými lavičkami
a kovovou rozhľadňou na Murmanskej
výšine. Neskôr osadené guľaté
lavičky sa zachovali až dodnes! Koncom
19. storočia boli vysadené nové druhy
stromov – tisy, lipy, platany, ginko, cudzokrajné
ihličnany reprezentujúce realistický
záhradný umelecký sloh. Pri
oddychu na čerstvom lesnom vzduchu
sa v parku dali vidieť rôzne druhy vtáctva,
salamandre, ježe či veveričky. Horský
park sa vyznačoval drsnejšími prírodnými
podmienkami so zachovaním
charakteru staršieho lesoparku.
V čase dospelosti som do Horského
parku občas zavítal s deťmi a vnúčatami.
Častejšie som ho brázdil v období
vysokoškolských štúdií a krátko
Horský park bol a zostáva doposiaľ
príjemným odpočinkovým
priestorom, vhodným
na relax obyvateľov mesta
a jeho návštevníkov.
po nich. Chodníčky lesoparku s prírodnými
zákutiami, ktoré boli vybudované
podľa projektu A. Sendleina,
boli sťaby stvorené na randenie
s dievčatami. Aj svoju kandidátku do
manželstva som sem rafinovane vodieval
na prechádzky. Až mi zostala
natrvalo a dodnes.
Horský park sa nachádza vo výške
185 až 260 m n. m. V súčasnosti
má 22 ha. V centre parku je Justiho
bronzová tabuľa s jeho portrétnym
reliéfom, ktorý vyhotovil v roku 1908
sochár A. Rigele. Je umiestnená na
umelom brale z neotesaných skál,
ktoré je dielom kamenára Mahra. Práve
tu sa nachádza odpočinková terasa,
ktorú vybudoval v roku 1908 sochár
Alojz Rigele. Na okraji lesoparku
je pomník botanika J. A. Baumlera.
Populárnou súčasťou lesoparku bola
a je Horáreň. V nej relaxujú Bratislavčania
aj v súčasnosti pri zaujímavých
kultúrnych akciách a v miestnom libresse
pri dobrej kávičke a tradičných
bratislavských orechových a makových
rožtekoch. Horský park bol a zostáva
doposiaľ príjemným odpočinkovým
priestorom, vhodným na relax
obyvateľov mesta a jeho návštevníkov.
Spolu s Kalváriou je vzácnou pamätihodnosťou
i ekologicky zaujímavou
lokalitou hlavného mesta. •
61