conv-19125_radim_01_2019_z-compressed | Page 60

CESTOVANIE www.convatec.sk Lesopark Kalvária a Horský park Ing. Peter Malík, ILCO klub Bratislava Nielen impozantné záhrady a parky sú pýchou našej metropoly. Okolie Bratislavy je bohaté na lesoparky. Patria do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Zasahujú aj do ôsmich mestských častí. Jedným z najväčších a najznámejších lesoparkov je Kalvária a Horský park. Vstupnou bránou do tohto lesoparku je Hlboká cesta a Kalvária. Písomná zmienka o Hlbokej ceste pochádza z konca 15. storočia. Vtedy sa nazývala Tieffen Weg. Strmý, impozantný chodník bol vybudovaný v roku 1870. Je lemovaný lipovou alejou v skalnom úvoze. Na jar, v lete a na jeseň Hlboká cesta poskytuje Bratislavčanom i turistom výlety a prepotrebný relax. V zime dobrodružnú sánkovačku. Za svojich detských čias som občas vzal sane a rodičom oznámil, že idem s kamarátmi na Hlbokú. Som „firšnálové“ decko, takže z bývalého „Gottwalďáku“ (dnes Námestie slobody) to bolo na skok. Štartovali sme hádam len z polovičnej výšky, ale aj tak to bol nevšedný zážitok. Bleskove sme prefrčali dolu a dokĺzali sa takmer na ulicu Obrancov mieru, dnešnú Štefánikovu. Nad cestou vpravo hore sa v hustom lesíku rozprestiera Kalvária. Postavili ju na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni, ktorá sa odohrala v roku 1683. Sem sa dostaneme Sándorovými schodami. Ich výstavbu zabezpečila a financovala grófka Száparyová. Pomenované sú po jej milovanom zosnulom synovi Sándorovi. Podľa staviteľa Haberta bolo vybudovaných tridsaťsedem schodov s prevýšením šesť metrov, v strede so širokým odpočívadlom a informačnou tabuľou. Kalvársky chodníček vedie až k rafinovane ukrytej Lurdskej jaskyni. Nachádza sa v tichu a lone prírody. Stala sa pútnickým miestom. Založila ju tiež grófka Gabriela Száparyová, inšpirovaná púťou do francúzskych Lúrd v roku 1881, na ktorej sa zúčastnila. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1892 po vyprataní kameňolomu. Dominantou objektu bola sadrová socha Panny Márie Lurdskej, ktorú dala grófka umiestniť do výklenku jaskyne. 18. septembra 1892 sa konala veľkolepá slávnosť spojená s procesiou, ktorú viedol farár Karol Rimély z Katedrály sv. Martina. V roku 1946 bola sadrová socha nahradená novou, vytesanou z bielehu carrarského mramoru. Posvätil ju 1. mája biskup Michal Buzalka. Mariánski ctitelia sem postupne prinášali kamenné platne s vyrytými nápismi, ktoré pripevňovali na tzv. múr vďakyvzdania. Už pred pätnástimi rokmi počet kamenných tabúľ s rozličnými modlitbami, prosbami a vďakyvzdaniami presahoval počet štyri tisíc. Prvé tabule zaznačené v nemčine pochádzajú z rokov 1896 a 1899. Najstaršia s nemecko-maďarským textom pochádza od grófky, zakladateľky. Po roku 1948 sa potentáti komunistického režimu zľakli procesií a stretávaní kresťanskej mládeže na Kalvárii. Preto sa takýmto akciám snažili zabrániť. Po uu Socha Panny Márie Lurdskej 60