Pavel predstavuje základný obraz o Bohu
Vytvára vzťah medzi obrazom o Bohu kresťanov a náboženského prostredia Atén. To bol ďalší dôležitý krok jeho misijného oslovenia. Usiluje sa poukázať na spoločné črty s vierou poslucháčov. Svedčí o Božom diele pri stvorení a rozširuje ho v zmysle propagácie židovskohelenistického monoteizmu. Poukazuje na duchovnú kvalitu božstva. Stoicizmus tiež hovoril o oslave božstva bez chrámu, lebo to zodpovedá povahe božskej bytosti.3 To, že je Boh
tvorcom všetkých národov (v. 26) a postaral sa o ne, znamená zároveň, že hľadanie Boha je
logickou odpoveďou na stvoriteľskú dobrotu Boha. Nakoľko všetky národy boli rovnako Bohom obdarené, hľadanie Boha by mohlo byť univerzálnou túžbou ľudí. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že Boha nemožno stvárniť ani vtesnať do materiálnych dimenzií. Božstvo nie
je podobné zlatu alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia dôvtipu (v. 29).
Boh prihliada milostivo na časy nevedomosti, netrestá za ne, ale dáva priestor k zmene
postoja
Vo v. 30 Pavel skutočne prechádza k novým aspektom, ktoré sa týkajú neznámeho Boha,
o ktorom chce svedčiť. To, že nepoznali to, o čom predpokladali, že jestvuje, to nie je
vecou, pre ktorú by sa Boh na nich hneval. Tento neznámy Boh je zhovievavý. Časy nevedomosti sa však majú skončiť. Cestou je pokánie, zmena postoja, prijatie skutočností, ktoré naplnia poznaním a nejasnosť predstáv o Bohu sa stratí.
CIRKEVNÉ LISTY 3
Boh pomáha uveriť vo víťazstvo života tým, že Boh vzkriesil z mŕtvych Muža na to ustanoveného.
Zároveň Boh určil deň pre súd skrze toho Muža. V poslednej časti Pavlovej reči je zahrnutá
Božia ponuka pomoci pre vieru. Pavel oznamuje príchod súdu a naznačuje vzkriesenie
z mŕtvych. Zrejme najmä toto posledné nekorešpondovalo s predstavami poslucháčov.
Epikurejci sa domnievali, že človek prestane existovať smrťou a všetkému bude pre človeka koniec. Stoici sa domnievali, že človek bude pri smrti absorbovaný v božstve.4
Vzkriesenie z mŕtvych je však podľa apoštola Pavla na pozadí ponúk iných náboženských konceptov najväčšou a najpresvedčivejšou ponukou pre človeka každej doby. Preto Pavel kladie zvesť o vzkriesení na koniec ako vrchol posolstva nábožným ľuďom svojej doby. Vzkriesenie vytvára rozdiel a znamená rozhodujúci neporovnateľný prínos.
Hovoriť k ľuďom, ktorí majú radi múdrosť, hovoriť k filozofom s pozitívnym vzťahom
k náboženskej pluralite sveta, nie je jednoduché v žiadnej dobe. Apoštolova stratégia misijného oslovenia má svoje jasné kroky a cieľ. Je dobrou inšpiráciou aj pre našu službu
misijnej kázne.
Autor je emeritný biskup ECAV a profesor evanjelickej teológie na Katedre
praktickej teológie Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Poznámky:
1 ROLOFF, Jürgen. 1988. Die Apostolgeschichte. NTD Band 5. Göttingen 1988 s. 259.
2 Pozri viac ROLOFF, Jürgen. 1988. Die Apostolgeschichte. NTD Band 5. Göttingen 1988 s. 259.
3 SCHILLE, Gottfried. 1983. Die Apostelgeschichte des Lukas. Band 5 Theologischer Handkommentar zum
Nuen Testament EVA Berlin 1983. S. 356.
4 BARCLEY, William. 1989. The Acts of the Apostels. The Daily Study Bible. The Saint Andrew Press Edinburgh. S. 132.
3