CIRKEVNÉ LISTY 3
závislosti vo Filadelfii. Ekonomická emigrácia za prácou pokračovala aj v medzivojnovom
období. Po komunistickom puči v 1948. roku nasledoval masový príliv slovenskej inteligencie a povojnových politických osobností. Mnohí členovia newyorského zboru aj dnes
dosvedčia, že práve februárové udalosti ich utvrdili v rozhodnutí natrvalo zostať v Amerike.
Potom prisťahovalectvo z kraja pre zatvorené hranice ustalo. Ďalšia vlna imigrantov nasledovala po sovietskej invázii v 1968 a samozrejme po opätovnom uvoľnení pomerov
v 1989. Dodnes sem ľudia prichádzajú z rôznych dôvodov. Mnohí sa prisťahovali za príbuznými, za prácou, alebo pre štúdium. Niektorí krajania sem prišli ako turisti, a keď
im vypršalo povolenie na pobyt, zostali tu ako „ilegálni imigranti“. Mnohí naši ľudia si
tu ťažkou a namáhavou prácou a húževnatosťou vytvárajú živobytie, ktoré im vyhovuje, avšak „ilegáli” sú azda najzraniteľnejšou skupinou ľudí, keďže im hrozí odhalenie
a vyhostenie na desať rokov. Tým pádom nemajú ani možnosť navštíviť rodinu na Slovensku, lebo by im pravdepodobne nebol umožnený návrat do USA, kde majú prácu,
priateľov a rodinu. Ak tu medzitým priviedli na svet deti, tie sa automaticky stávajú americkými občanmi, čo je v Amerike celonárodným fenoménom, ktorý komplikuje
schopnosť úradov riešiť túto zložitú situáciu a dať ľuďom šancu na vyhovujúce usporiadanie pomerov. Ľudia bez legálneho prisťahovaleckého statusu sú tak dôležitým objektom pastorálnej starostlivosti.
Tiež je potrebné uvedomiť si, že vzostup slovenskej domácej ekonomiky v ostatných
rokoch, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorým sa otvorili nové pracovné trhy v západnej Európe, ako aj nástup ekonomickej recesie v Spojených štátoch spôsobujú nielen útlm prisťahovalectva krajanov do USA, ale naopak, cítiť náhly úbytok mnohých našich ľudí, ktorí sa čoraz vo väčšom počte vracajú na starý kontinent.
20
Zložité začiatky
Všetky tieto udalosti mali bezprostredný vplyv na život slovenských evanjelikov v meste
New York. Toto mesto vzniklo pri významnom námornom prístave a už vo svojich začiatkoch sa stalo nielen centrom obchodu a priemyslu, ale aj vstupnou bránou do Nového sveta. Prišelci z mnohých kútov sveta tu časom nachádzali útočisko pred ekonomickým, náboženským či etnickým útlakom svojich pôvodných krajín. A tak po Holanďanoch a Angličanoch sa tu začali usádzať Íri, Taliani, Nemci, východoeurópski Židia,
Poliaci, Rusi, Nóri, libanonskí kresťania, Maďari a Slováci (z hornouhorských stolíc) atď.
Tieto skupiny mali tendenciu usádzať sa v štvrtiach, kde si boli nablízku a navzájom si
pomáhali. Našinci si v trojmiliónovej svetovej metropole našli miesto priamo v centre –
v Downtowne. O svoju štvrť sa delili najmä so spomínanými Libanoncami. Muži pracovali najmä v prístavných dokoch, ich manželky zvyčajne upratovali kancelárie bankárov
na Wall Street. Na obe pracoviská to mali len niekoľko krokov. Na obedy sa schádzali
v Battery Parku, ktorý je dodnes na južnom cípe Manhattanu. Niektorí podnikali vo vlastných reštauráciách, iní boli úspešnými hudobníkmi. Začiatky mali ťažké, no vo veľkej miere boli schopní zabezpečiť svojim deťom štúdium na univerzitách a posunúť ich tak dopredu. Takmer všade im znela slovenčina a anglický jazyk sa neraz učili od svojich ratolestí. Keďže boli vzdialení od rodných cirkví, pocítili potrebu duchovného pokrmu. Prvými zvestovateľmi Božieho slova v New Yorku boli N. Horák, kazateľ z Moravy,
a N. Molnár, teológ. Časom sa prebudil značnejší počet evanjelikov, ktorí si chceli za-