editoriál
■ ONDREJ PROSTREDNÍK ■
CIRKEVNÉ LISTY 3
„Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.“ (Mk 10, 15) Postoj detí
k otázkam viery dáva Pán Ježiš za príklad. Zároveň si veľmi dobre uvedomujeme, že deti
kopírujú postoje svojich rodičov a svojich vzorov. Túto obojsmernosť vzťahu vychovávateľov
a vychovávaných pri náboženskej výchove si chceme v tomto čísle všimnúť. Máme zodpovednosť za formovanie viery detí. Nemáme však nikdy zabúdať na to, že vo viere musí
zostávať ten prvok detskej pokory a oddanosti. Sústredíme sa pritom na otázku prezentácie
rôznych náboženstiev v katechetickej práci Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Naše
deti a naši mladí ľudia sa dnes v oveľa väčšej miere stretávajú s realitou náboženskej rôznosti. Kým my a naši rodičia sme sa o budhizme a hinduizme či o islame dozvedali skôr
z učebníc, románov a cestopisov, dnešní mladí ľudia majú s vyznávačmi týchto náboženstiev bezprostredné skúsenosti. Stretávajú sa s nimi, vstupujú s nimi do osobných vzťahov a nepochybujem, že sa s nimi rozprávajú aj o otázkach viery. Mobilita študentov
a mobilita pracovnej sily stavia našich slovenských evanjelikov do pozície spolužiakov
a kolegov s ľuďmi, ktorých náboženské tradície sú diametrálne odlišné od tých našich.
Deje sa to nielen v cudzine, kam naši ľudia odchádzajú. Stále častejšie sa to deje aj u nás
doma v našich školách a internátoch, v našich fabrikách a firmách.
Sú naši ľudia na tieto stretnutia pripravení? Majú zručnosti potrebné na to, aby vydali zrozumiteľné svedectvo o svojej viere? Vedia rozpoznať a pomenovať odlišnosti viery iných náboženstiev? Vedia obhájiť svoju vieru? Vedia odolať naivnému preberaniu ľúbivých prvkov rôznych náboženstiev? Vedia sa orientovať v takmer neprehľadnej ponuke synkretických moderných náboženstiev? Ale opýtajme sa aj inak: Vieme sa rozprávať
s vyznávačmi iných náboženstiev o ich a našej viere kriticky a predsa s úctou? Dokážeme prekonať nebezpečné zjednodušujúce stereotypy, ktoré inak veriacich posúvajú do
polohy menej rozvinutých, menej inteligentných? Vieme predchádzať tomu, aby sa stretnutia rôznych náboženských svetov nepremenili na stretnutia fanatikov neochotných
a neschopných počúvať a pochopiť toho druhého?
V evanjelickej cirkvi na Slovensku máme bohatú tradíciu kvalitnej katechetickej práce,
ktorá sa väčšinu svojej existencie vyvíjala vo veľmi obmedzených a neslobodných podmienkach.
Dnešné slobodné podmienky už druhé desaťročie vytvárajú jedinečné možnosti na hľadanie
poctivých odpovedí na otázky prameniace z novej náboženskej reality našej doby. Spolupráca s odborníkmi z oblasti pedagogiky, psychológie, religionistiky je príležitosťou na zlepšenie našej katechetickej práce. Nasledujúce stránky sú snahou prehĺbiť diskusiu o tejto
téme. Robíme tak v nádeji, že v budúcnosti sa k nej budeme môcť vrátiť a priniesť ďalšie
odborné pohľady a praktické skúsenosti. V dvoch príspevkoch sa ešte vraciame k téme migrácie za prácou a prinášame tiež recenziu aktuálnej odbornej publikácie.
Nejedného z nás už iste uviedla do rozpakov úprimná detská otázka o Bohu a o našej
viere. To je dobre. To je to, na čo poukázal Pán Ježiš, keď dal dieťa za príklad učeníkom.
Pripomína nám to, že naše naučené odpovede nestačia. Núti nás to vždy nanovo v aktuálnej
a konkrétnej situácii zodpovedne aplikovať podstatu našej viery. A to nie je ľahké. Ak takéto otázky odbijeme, previňujeme sa nielen voči našim deťom tým, že ich nechávame
bez orientácie. Previňujeme sa aj voči sebe, lebo odmietame príležitosť rásť vo viere. Naše
šéfredaktor
stretnutia s inými náboženstvami nepochybne tieto otázky prinášajú.
1