nás, medzinárodných študentov. Mnohí z nich sú ochotní nás podporovať bez toho, aby
si kládli nejaké podmienky. Jediné, čo väčšina z nich chce, je uistenie, že po skončení štúdia sa vrátim do svojej rodnej vlasti.“
Peter z Indie má podobnú skúsenosť. Do Ameriky prišiel pred 14 rokmi. „Osamelosť
a náročnosť vyrovnávania sa s novou kultúrou a ľuďmi s rozličným etnickým a náboženským
pôvodom ma neustále viedlo dôverovať Božej prozreteľnosti, vedeniu a pomoci... Boh bol
verný, postaral sa o moje potreby a priviedol ma do kontaktu so správnymi ľuďmi, ktorí
mi počas týchto rokov pomohli prejsť cez rozličné ťažkosti. Všetko, čo Boh dovolil, aby
sa stalo v mojom živote, slúžilo na dobré, dokonca i strata zamestnania a ohrozenia od nepriateľov. V roku 2001 som bol donútený opustiť indický cirkevný zbor, kde som bol tri
roky farárom. Keď sa na to pozerám teraz, o 10 rokov neskôr, vidím Božiu ruku, ktorá ma
ťahala von z tej situácie, aby som mohol prehĺbiť vzťahy so širšou americkou spoločnosťou.“
Rodinné zázemie v zahraničí môže byť veľkou podporou a urobiť prechod a zvykanie
si na nové podmienky ľahším, plynulejším. Ale aj tak je to boj. „Ak ste ďaleko od domova, potrebujete veľa pomoci od Boha,“ hovorí Silvia. „Ak máte zdravú a šťastnú rodinu, to
samotné má hlboký vplyv na váš duchovný život.“
Rast pre mnohých spočíva aj v slobodnom sebaobjavovaní, hľadaní orientácie a zmyslu
života, a nachádzaní vlastnej identity uprostred ľudí, ktorí sú iní. Zároveň to vedie k rozšíreniu
horizontu a uvedomeniu si, že tí, ktorí patria do mojej skupiny (napr. kresťania), môžu byť
veľmi odlišní odo mňa a napriek tomu nás môže niečo veľmi podstatné spájať. Boh nás
učí milovať jedni druhých v našej rôznosti. „Pobyt v zahraničí ma naučil, ako žiť s ľuďmi,
s ktorými nesúhlasím, a milovať ich,“ dopĺňa svoje skúsenosti Avril.
Objavenie liturgickej rozmanitosti, rôznej od toho, na čo bol človek naučený doma, môže
byť veľkým zdrojom rastu. Kázne a príklad iných kresťanov sú často veľkým povzbudením
a inšpiráciou v duchovnom raste. Sociálna práca spoločenstva a ekumenické stretnutia sú
tiež často obohatením. „Objavila som evanjelium v bohoslužbe,“ hovorí Magdaléna, „skutočnú dobrú správu pre mňa. Hlboko osobnú bohoslužbu vyjadrenú „najvyšším“ liturgickým spôsobom. Liturgia bola nádherná a skutočne SPOLOČNÁ. Nebolo to účinkovanie
len jedného muža alebo ženy počas bohoslužby.