Prácu mám. Keď sme boli v tábore, bolo to ťažšie a bola to iná situácia. Ale po tom, čo
sme dostali azyl, mohol som si začať hľadať robotu, lebo bez roboty by to ďalej nešlo. Keď
sme prišli do Bratislavy, robil som všelijaké roboty, ale teraz už dva a pol roka robím v predajni
s potravinami. Som teda riadne zamestnaný a pracujem.
● Spomínali ste, že u vás doma ste si urobili vysokú školu. Uznali vám naše úrady na Slo-
vensku vaše vysokoškolské vzdelanie?
Áno, mám vysokú školu. Ale naša krajina je taká, že keď človek má taký problém ako my,
tak zablokujú všetky doklady, ktoré ten človek má. Ja som teda nemal diplom v ruke. Pracoval som pre štát. Mal som zmluvu na 10 rokov a až po odpracovaní tejto doby by som
dostal svoj diplom do ruky. Ale odpracoval som len 6 rokov. Bohužiaľ, nepriniesol som si
žiaden doklad, ani zo strednej školy, ani z vysokej, ktorým by som dokázal, že doma som
bol inžinier. Teda na Slovensku mi moje vzdelanie nemohli uznať. Potom, po niekoľkých
rokoch, som požiadal ministerstvo školstva a dali mi povolenie, aby som si urobil maturitu. Maturitu som si urobil na Evanjelickom lýceu v Bratislave a na ďalší rok som sa prihlásil na vysokoškolské štúdium a teraz študujem prvý rok diaľkovo na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave.
● Vy ste boli v špecifickej situácii, pretože ste prichádzali ako kresťan a sám ste vyhľadali a prijali pomoc kresťanov. Myslím však, že dôvod, prečo sú ľudia na Slovensku voči
migrantom viac uzavretí, je práve náboženský dôvod. Väčšina ľudí, ktorí prichádzajú ako
migranti na Slovensko, sú moslimovia. Naši ľudia v nich teda vidia nielen ľudí inej kultúry, ale aj ľudí iného náboženstva. Myslíte si, že kresťania na Slovensku môžu urobiť niečo aj pre utečencov a migrantov, ktorí nie sú kresťania a sú, povedzme, moslimovia?
Samozrejme, môžu. Ako kresťania máme povinnosť prejavovať láskavosť. A je jedno, či ten,
komu prejavujem láskavosť, je kresťan alebo moslim. Musíme ukázať a dokázať, že sme
kresťania, aby iní pocítili, že kresťania sú iní ľudia. To je to iné, čo tu moslimovia môžu zažiť. Lebo oni okolo seba zažili len to, čo robia a ako žijú moslimovia. Keď sú tu a uvidia,
čo znamená láskavosť, čo to znamená byť kresťan, čomu nás učí Ježiš, čo hovorí Biblia, to
je všetko veľmi dôležité. Oni sa nad tým potom musia zamyslieť a porovnať si to s tým,
čo hovoríme my a čo hovoria moslimovia. Takto som sa aj ja dostal ku kresťanstvu. Pôvodne
som bol moslim, ale keď som to porovnal iba s tými niekoľkými ľuďmi, čo boli kresťania
v mojej blízkosti – lebo ja som nežil v krajine, kde všetci okolo boli kresťania – tak som videl ten rozdiel. Čiže nech aj tu majú títo ľudia možnosť pocítiť ten rozdiel.
Pripravil ONDREJ PROSTREDNÍK, šéfredaktor
CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
● Aký odkaz by ste dali ľuďom v cirkvi na Slovensku? Čo by mali možno robiť inak, lepšie, aby pomohli ľuďom, ktorí prichádzajú na Slovensko a chcú tu začať nový život, pretože tak ako vy nemajú inú možnosť, alebo si Slovensko vybrali ako krajinu, v ktorej chcú
začať odznova?
Je veľmi dôležité, aby cirkvi pomáhali utečencom. Sú to ľudia, ktorí z rôznych dôvodov
stratili svoju krajinu. Ocitli sa v cudzine. Nemajú tu rodinu ani priateľov. Práve cirkev môže
byť najlepším priateľom a podporou pre týchto ľudí. Toto by cirkev mala silnejšie prejavovať, aby títo ľudia pocítili, že majú niekoho na svojej strane, že aj keď tu nemajú svoju
rodinu, majú tu niekoho, kto je pre nich ako ich vlastná rodina. To je veľmi dôležité, lebo
keď človek nemá nikoho, je to to najhoršie. V tomto ľudia v cirkvi môžu veľa vykonať.
27