nosti komunikácie, pretože vzájomne neovládame svoje jazyky. Takáto pohostinnosť je kompenzáciou moralistických napomenutí k susedskej láske, ktoré sa nedokážu zakoreniť
v srdciach. Pohostinnosť a spoločné oslavy vytvárajú záujem o druhého, o jeho jedinečnosť. Tým zároveň motivujú komunikáciu jazykom. Pohostinnosť a spoločné slávenie môžu
pomôcť prekonať múry medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami.
Pohostinnosť a slávenie interkultúrnych stretnutí sa môžu stať modernou skúsenosťou
pôsobenia Ducha Svätého. Biblický príbeh zoslania Ducha Svätého hovorí, ako sa ľudia
z rôznych regiónov a s rôznymi jazykmi stretnú a náhle prežijú, ako prudký vietor naplnil
všetko okolo nich (Sk 2, 1 – 13). Najúžasnejším aspektom zoslania Ducha Svätého je div
vzájomného porozumenia medzi rozličnými ľuďmi: Každý používa svoj jazyk a predsa si
vzájomne rozumejú. To je opis skúsenosti kráľovstva Božieho. Otvorili sa skúsenosti kráľovstva Božieho, ktoré bolo medzi nimi (L 17, 21). To je snáď najjasnejšia odpoveď, ktorú môžu európske cirkvi dať na výzvy plynúce z migrácie a úteku.
Vybudovanie kultúry pohostinstva a slávenia s utečencami a migrantmi je náročná, ale
krásna úloha. Je to príspevok k pokojnému a harmonickému spoločenskému životu
v miestnych komunitách i na globálnej úrovni. Možno v tejto súvislosti je na mieste povedať, že cirkvi v Európe sa môžu naozaj stať „soľou zeme a svetlom sveta“.
Autor je profesor systematickej teológie na Univerzite v Bambergu, Nemecko.
Prevzaté z Theological Reflections on Migration,
Churches Commission On Migrants in Europe, Brusel, 2008.
Z anglického originálu preložil Ondrej Prostredník.
rozhovor
CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
„Je dôležité, aby cirkev pomáhala
utečencom“
24
Rozhovor so SHERVINOM IRANIM, členom Medzinárodného evanjelického cirkevného zboru v Bratislave, ktorý je misijným projektom Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike (ELCA) a súčasťou práce ECAV na Slovensku.
● Žijete už niekoľko rokov na Slovensku. Vnímate po všetkom tom čase Slovensko ako
domov, alebo je to pre vás ešte stále cudzia krajina?
Doma je doma. To bude vždy tak. My sme sa to však pokúsili pochopiť tak, že sme stratili domov. Teraz sme na Slovensku a chceme tu byť ako doma. Je to však trochu ťažšie,
ako sa to povie. Sú tu iní ľudia, iná kultúra. Ľudia tu majú rôzne postoje. Niektorí pochopia,
čo to znamená byť cudzincom. S inými je to ťažšie a vzťah k nim alebo priateľstvo s nimi
sa buduje len veľmi pomaly. Dá sa však povedať, že z našej strany sa na Slovensku cítime
na 90 % ako doma. Ale ešte stále to nie je 100 %.