V krajine prízrakov
autor: Charlie
Zobudil sa. V hlave mu hučalo. Pripadal si, ako keby ho prešiel minimálne ťažký tank, ktorý vybojoval
nejedno víťazstvo. Nasucho prehltol a posadil sa. Hlava sa mu zamotala. Pozrel naľavo na nočný stolík. Stál
na ňom pohár s vodou. Takmer na jeden hlt ho celý preklopil do seba. Pozrel napravo. Posteľ bola prázdna.
Začul zvuk tečúcej vody. O chvíľu prestal a z malej kúpeľne v tomto skromnom moteli vyliezol jeho
otec. Postál a celého si ho premeral. Z blonďavých vlasov mu ešte kvapkala voda. V ruke držal uterák. Potom
spravil pár krokov, vlasy si vyutieral a uterák hodil na stoličku pri malom stolíku.
„Musíme ísť,“ zavelil synovi.
Charlie sa neochotne pohmýril na posteli. Chcelo sa mu spať a jeho žalúdok plával ako na rozbúrenom
mori. Včera vypil viac, než sa patrilo. Pomaly vstal a prešiel do kúpeľne. Po osviežujúcej hygiene (kde sa pri
umývaní zubov musel vyvracať) zhrabol svoje veci pohodené na malej dvojsedačke a obliekol sa.
„Vždy připraven,“ odvetil potichu.
Jonathan sa jemne pousmial a otvoril dvere. Svetlo vonku bolo omračujúce a Charliemu z toho obeleli
oči. Prešli k autu. Nasadli do neho a opustili ďalší z motelov pri hlavnej ceste I259, v ktorých strávili noc po
stovkách najazdených kilometrov.
Išli dlho, občas prehodili pár slov. Charlie prespal niekoľko hodín s hlavou sklonenou na pravú stranu a
bolel ho z toho krk. Vždy sa prebral a v polospánku sa narovnal. Hlava mu aj tak padla. Okolo štvrtej mal
už krk tuhý a myslel si, že si hlavu nikdy nenarovná. Nakoniec ju rozhýbal. Pošúchal si oči a pozrel sa okolo
seba. Išli úzkou cestou cez hustý les.
„My nejdeme po hlavnej?“ opýtal sa rozospato a pohľad hodil na zadné sedačky. Bol na nich kartón
piva. Natiahol sa k nemu a vybral si jedno.
„Bola uzávierka. Obchádzka buď cez dediny, alebo cez les. Prečo chľastáš, keď si ešte nič nejedol?“
„Pivo je tekutý chlieb. Ak mi závidíš, kľudne si sadnem za volant.“
Jonathan zodvihol obočie: „To vieš. Moje auto ti do rúk už nikdy nedám. Naposledy si mi ho zdemoloval
na sračky.“
„To som ale nebol ja! To bol chlap s pištoľou!“ protestoval a otvoril si pivo.
Odrazu Jonathan prudko dupol na brzdy. Charlie sa musel prichytiť voľnou rukou, aby sa nezahryzol do
palubovky. Pozrel pred seba. Prvá vec, ktorú uvidel, bola obliata palubová doska pivom. Potom pozrel na
cestu. Stála na nej srnka. Pozerala na nich svojimi nevinnými očami a občas pohýbala malým chvostíkom.
Vôbec sa nebála. Sledovala ich. Charlie pozrel na Jonathana. Ten vystúpil z auta a išiel k nej. Neutekala.
Stála a svoj zrak upierala na prichádzajúceho hosťa. Keď bol pri nej na dosah ruky, zastal. Chvíľu na seba
obaja hľadeli. Potom sa Jonathan otočil a nastúpil. Pokrútil hlavou, trošku cúvol a srnu obišiel.
Charlie na neho chvíľu hľadel. Napokon sa opýtal: „Čo to bolo?“
„Neviem. Nebola to srna,“ odvetil otec. Sledoval cestu a krútil kolieskom po kľukatej ceste zľava doprava.
Charliemu to veľmi nedávalo zmysel, ale po tom všetkom, čo vo svojom biednom živote videl a čo mu
Jonathan hovoril, si nebol istý ani tým, že vlastne idú autom po ceste. Nebol si istý ani tým, že tento svet
stránka 4