Nezvyčajné ticho prelomil Krištof, ktorý uprostred ulice zastal. ,,A čo tak sa ísť najesť?“ Pozrel na Lily, v
ktorej hľadal svojho spojenca. Mal šťastie, pretože už umierala od hladu.
,,Ja súhlasím. Tiež by som si dala niečo pod zub,“ zašveholila a napravila si tričko, ktoré sa jej vyhrnulo.
,,Ideme sa najesť?“ S prosebnými očami pozrela na rodičov.
Tí sa nenechali dlho presviedčať. ,,Poďme,“ zavelil otec. Kúsok ďalej sa nachádza skvelá reštaurácia.“ Ako
turisti si tento štandard mohli dopriať, hoci bolo všeobecne známe, že sa miestni obyvatelia v reštauráciách
stravovali minimálne. Mohli za to práve vysoké ceny, nad ktorými nedokázali privrieť oči. Keďže odbila
už druhá hodina, bol ideálny čas na obed. Ako sedeli pri priestrannom stole uprostred širokej škály
turistov a návštevníkov, uvažovali nad tým, čo si objednajú.
Ernest si prezeral jedálny lístok, keď prehovoril. ,,Rád by som pred obedom ako predkrm skúsil niečo tradične
chorvátske. Možno pršut s paški sirom,“ uvažoval nahlas. ,,Uvádza sa tu, že k nemu podávajú aj tanier
nakrájaných paradajok. A na pitie si dám určite červené víno.“
Ivica sa k nemu pridala. ,,A ja by som si asi dala chobotnicový šalát s olivovým olejom,“ prehodila s upnutým
pohľadom do menu lístka. ,,A k tomu by som prijala tiež červené víno.“
,,Fúúúj, mami! To by si ma nedonútila zjesť ani za svet,“ pokrčila znechutene nos jej dcéra. ,,Veď to musí
byť hnusné.“
,,Čo je to ten pršut paški sir?“ Vyjavene pozrel Krištof.
Otec na chvíľu zaváhal, pretože zvažoval, čo mu odpovie. Nemal dostatočný prehľad o tunajšej gastronómii.
Spomínané jedlo si len v rýchlosti našiel cez internet v mobile. ,,Píše sa, že pršut je druh bravčovej
šunky, ktorá sa často jedáva na chorvátskom pobreží. A ten paški sir sa údajne vyrába z pažských oviec,“
vysvetlil pohotovo.
Krištof sa netváril o nič viac nadšene než predtým. ,,A nemajú tu niečo klasické? Taký vyprážaný syr s
hranolkami alebo parené buchty?“
Otec sa zasmial. ,,Nie sme na Slovensku, synak. Chorváti majú iné jedlá ako my. To isté platí o ich kultúre,
tradíciách a obyvateľoch.“
Sklamane sa zahľadel do jedálneho lístka. O chvíľu na to sa mu tvár rozjasnila. ,,A čo to čevapčiči? Znie to
tak smiešne.“
,,To sú korenené guličky z bravčového mäsa, ktoré sa podávajú s chlebom a šalátom. Je to pomerne sýte
jedlo,“ vysvetlila mu mama.
Lily si na prst natočila plavý prameň a vzdychla si. ,,A keď nechcem jesť mäso?“
,,Tak ti dám svoj šalát!“ navrhol jej posmešne brat. ,,A nechám si to čevapčičiiiii,“ zámerne naťahoval
koncovky.
Lily na neho vyplazila jazyk. ,,Vyskúšam tiež čevapčiči a dám si ešte ovocný džús.“
,,Aj ja,“ pridal sa brat a pozrel vážnym pohľadom na otca. ,,Ako sa povie chorvátsky dobrý deň?“
,,Dobro jutro,“ odpovedal bez zaváhania.
,,A keď sa lúčime?“ vyzvedala Lily.
,,Do videnja.“
,,A ďakujem?“ ozval sa znova chlapec.
stránka 38