sa krútilo, všetko sa vlnilo a jemu z toho začal plávať žalúdok. Teraz si prial vypiť svoje pivo, ktorého časť
vylial na palubovku.
„Mám sucho v krku,“ povedal postave bez rozmýšľania. Nevedel, kto to je a či ju vôbec pozná. Bolo mu
to však jedno.
Postava pristúpila a pohladkala ho po vlasoch. Charlie sa nebránil. Cítil z nej pozitívnu energiu. Videl, že
sa usmieva.
„Musíš sa vrátiť,“ oznámila postava stroho.
Charlie si chytil tvár do dlaní a cez ne tlmeným hlasom povedal: „A kam? Kde mi zabíjajú otca a kde zabijú
aj mňa?“
„Stačí, že sa konečne zobudíš.“
„Zobudím? Bol som tam a boli...“ nestihol ani vyrozprávať záhadnej postave príbeh a už opäť...
Ticho.
Tma.
Krik.
Strhol sa. Ruky už nemal pripútané k borovici. Tá vysoká a pevná borovica tam ani nebola.
Už necítil nič z lesa, už necítil tú spáleninu, ohorené mäso a vyschnutú krv. Necítil nič. Zdalo sa mu, že
dokonca leží. V posteli. Otvoril oči.
V hlave mu hučalo. Pripadal si, ako keby ho prešiel minimálne ťažký tank, ktorý vybojoval nejedno víťazstvo.
Nasucho prehltol a posadil sa. Hlava sa mu zamotala. Pozrel naľavo na nočný stolík. Stál na ňom
pohár s vodou. Takmer na jeden hlt ho celý preklopil do seba. Pozrel napravo. V posteli ležal Jonathan.
Keď ho Charlie videl, vytreštil oči a odsunul sa. Jeho otec bol celý od krvi. Charlie vlastne ani nevedel, či
dýcha a či je medzi živými. Opatrne do neho štuchol ukazovákom.
Nič.
„Jonathan.“ Ticho. „Jonathan, hej!“ zvrieskol.
Nič.
Charlie pomykal plecami a kopol do neho. Neplánoval kam, ale jeho noha vyletela do oblastí Jonathanových
obličiek.
Jonathan sa pohmýril a s pohybmi človeka, ktorý umiera, sa k nemu otočil. Pozrel mu do očí. Charlie sa
zhrozil. Jeho oči boli zaliate krvou. Okrem tých hnusných svetlomodrých, mŕtvych dúhoviek videl samú
červeň.
„Čo je?“ opýtal sa Jonathan rozospato.
„Čo je? Čo sa stalo?! Si od krvi... celý,“ reagoval Charlie.
Jonathan sa posadil a poobzeral sa. Potom sa pozrel na syna a uznanlivo pokýval hlavou. Avšak mlčal.
„Čo je?“ opýtal sa Charlie nervózne.
„Sen. Iste. Tie kurvy ma celé dodrbali.... Ešteže neútočil jednorožec. To by som bol mŕtvy. Ale vďaka
tebe sme sa dostali preč.“
„Preč? Vďaka mne? Ako to?“
stránka 8