som postupne zariaďovala, až kým som sa tam ne-
cítila ako doma, ten, ktorý ma vítal fialkovou vôňou
vždy, keď som vošla dnu, sa zmenil na tmavé
a nehostinné miesto. Niekto sa mi votrel do mojej
bezpečnej oázy a načisto mi vzal pevnú pôdu pod
nohami.
Bolo mi do plaču, ale nemohla som sa predsa zlo-
žiť. Vyzula som si lodičky a naboso prešla do kuchy-
ne, v ktorej som okamžite zapla svetlo. Teraz sa mi
už slzy kotúľali po lícach v prúdoch. Bola som
v šoku, no poháňal ma adrenalín. Zo sporáka som
vzala panvicu, ktorú som doobeda dočista vydrhla,
no nestihla som ju spratať.
Najskôr som prehľadala obývačku, pretože tá bola
najbližšie. Nikde nič. Zostávalo po mne ostré svetlo,
akoby malo moc vyhnať akéhokoľvek votrelca. Po-
tom nasledovala toaleta a kúpeľňa. Nikde nič. Na-
koniec som so strachom otvorila dvere do svojho
kráľovstva.
Spálňa bola na nerozpoznanie. Všetko bolo poroz-
bíjané. Moja kozmetika, na ktorú som bola taká hr-
dá, sa váľala po zemi, vo vzduchu bolo cítiť zmes
kvetinových vôní. Zrkadlo nad toaletným stolíkom
križovala obrovská pavučina a na skle sa leskli fialo-
vé trblietky z očných tieňov. Rozmýšľala som, kto
mohol mať v sebe toľko hnevu, aby mi moju koz-
metiku porozbíjal o zrkadlo.
Periny sa váľali na zemi a na fialkastej plachte kto-
si rúžom napísal výhražný odkaz.
ORIGINÁLNY ÚRYVOK
Pamätám si ako ma bozkami prebúdzal, keď sme
boli pred mojím domom. Nechcela som sa s ním
lúčiť a on na tom nebol inak ako ja. Naše pery nep-
otrebovali oddycho-vať, rukami som si pritláčala
jeho tvár bližšie k mojej. Nezniesla som medzi nami
čo i len milimetrový priestor. Bolo nám jedno, že
sme v aute neboli sami. Šofér však mal v sebe toľko
taktu, aby vyšiel von, kde si pofajčieval cigaretu.
Trvalo to nekonečne dlho až kým Chrisovi nezačal
zvoniť telefón. Bože, ako som v tom momente
znenávidela všetky telekomunikačné vymoženosti!
On sa zatváril podobne ako ja a telefón vypol. S
rukou v mojich vlasoch si ma pritiahol späť na jeho
žiadostivé pery. Nejasne som registrovala zvonenie
telefónu zvonku. Šofér zdvihol a chvíľu sa tlmene s
niekým rozprával, potom otvoril dvere.
„Je to naliehavé pane, musíme sa vrátiť,“ povedal
ospravedlňujúcim, no vážnym tónom. Chris ma neo-
chotne pustil a zadíval sa mi do očí.
„Choď, keď musíš,“ povedala som a snažila som sa
skryť sklamanie.
„Najradšej by som ostal,“ šepol, keď si šofér sadol
znovu za volant.
„Aj tak by som ťa nepozvala hore,“ usmiala som
sa a prisahala by som, že sa šofér vpredu tlmene
zasmial. Chris s úsmevom pokrútil hlavou.
DAJ OD NEHO RUKY PREČ, TY MRCHA! CHRIS JE
MÔJ!!!
úryvok z knihy Placebo On (autor: Baja Dolce),
s. 74, vydavateľstvo Art Floyd, rok 2018
autor: Romanus Von Rayne
Tichu čierneho závoja oblohy, posiateho kúskami
strieborných hviezd, ktoré sa zvedavo prizerali,
kontrovalo šumenie nočného lesa a zvuky zvery.
Občas bolo počuť aj tichý smiech dryád zabávajú-
cich sa v miestnych jazierkach.
Možno by ste si mysleli, že táto scenéria má
v sebe istú krásu, ale nie, nemá. Na jednej
z čistiniek totiž tvorí Arik. Pýtate sa kto to je? Ehm,
nuž, ako vieme, o mŕtvych iba v dobrom. Tak teda
jemne poviem, že Arik je troska.
stránka 7