autor : Maya S . Adlerová
Bol horúci deň . Dominik pootváral všetky okná na dome , v zúfalej snahe dostať do neho aspoň trochu života okrem pavúkov striehnucich v kútoch . Stuchnutý , nehybný vzduch ho dostával do šialenstva , avšak horúci vzduch zvonku nebol o nič lepší . Dúfal , že čoskoro príde búrka a on ucíti ozón a vôňu dažďa , vôňu vlhkej pôdy .
To málo príjemných spomienok , ktoré má na detstvo , sú tvorené práve pachom ozónu a vzdialeným dunením symbolizujúcim prichádzajúcu búrku . Vždy mal rád búrky , ale do domu na kopci zavítali len zriedkakedy . Ako malý si myslel , že je to kvôli jeho matke , ktorá búrky nenávidela ; myslel si , že dom prekliala . Niekedy mal pocit , že prekliala aj jeho .
Ako prvé sa rozhodol opraviť elektrinu . Predstava ďalšieho večera stráveného pri mihotavom svetle sviečok , ktoré mu nechala jeho mŕtva matka , ho nepredstaviteľne desila . Bál sa , že to bude ťažké ; že sa objavia neočakávané problémy . S úľavou ale zistil , že stačilo prepnúť poistky . Aspoň niečo išlo podľa plánu .
Ďalšou úlohou na zozname bolo zájsť do obchodu a nakúpiť veci potrebné na prežitie ; jedlo . Vodu – neodvažoval sa piť vodu z domu . Nikto tam nebýval takmer päť rokov – ktovie , čo všetko sa usadilo v potrubí . Čistiace prostriedky . Repelent ; neďaleko tiekla rieka a on nechcel , aby ho okrem pavúkov začali ohrozovať ešte aj komáre . Vždy mal pocit , že ho zožerú zaživa , ale matka odmietala dať na okná sieťky .
Mesto sa od jeho poslednej návštevy pred piatimi rokmi takmer nezmenilo ; bolo to jedno z tých malých , ospalých mestečiek hraničiacich s okrajom sveta , v ktorých naveky zastal čas . Jeho obyvatelia sa o vonkajší svet starali len málo , ak vôbec . Najhoršie to bolo počas letných mesiacov - vtedy sa zdalo , že je tam stále horúce , nedeľňajšie popoludnie spred päťdesiatich rokov .
Auto zaparkoval pred starou , ošarpanou budovou Jednoty - jediného obchodu v meste - a vošiel dnu .
Rovnako ako zvyšok mesta , ani obchod sa nezmenil . Zvnútra to vyzeralo takmer rovnako , ako keď v detstve sprevádzal matku na pondelkové nákupy . Za pokladňou stála mladá predavačka a znudene hľadela na chladiace boxy . Pri strope zmätene poletovalo niekoľko pomýlených múch a i napriek klimatizácií bolo vo vnútri takmer rovnako dusno , ako vonku .
Dominik nemal chuť sa tam zdržiavať ; čím skôr to bude mať všetko za sebou , čím skôr dá dom do poriadku a zbaví sa ho , tým lepšie . Do košíka náhlivo nahádzal všetky potrebné veci a o chvíľu bol na ceste späť k osamelému domu na kopci .
Celé doobedie strávil upratovaním , nemilosrdne strhával pavučiny a snažil sa prekonať hrôzu zo strašného očakávania , že niekde narazí na hmýriace sa hniezdo plné pavúkov ; také veci sa ale stávali len v hororoch , nie v skutočnom živote . Okrem toho , obyčajné domové pavúky mu predsa nemôžu nič urobiť .
Nezáležalo však na tom , ako dlho si tie slová v mysli opakoval , nepomohlo to . Kdesi vzadu v jeho hlave sa stále ukrýval ten tichý , dotieravý hlas , ktorý mu šepkal tie najstrašnejšie a najmenej pravdepodobné scenáre , ktoré by sa mohli odohrať .
Dominik sa zo všetkých síl snažil ten hlas ignorovať , tak , ako to robil väčšinu svojho života . Niekedy sa mu to darilo a inokedy nie .
Ešte dva dni a znova uvidí Sylviu . Príde tam , príde za ním a on už v tom mŕtvom dome nebude musieť byť sám so všetkými tými pavúkmi a krehkými , rozpadávajúcimi sa telami mŕtveho hmyzu . Musí vydržať len dva dni .
Záhrada jeho matky bola v katastrofálnom stave . Kedysi bola plná kvetov všetkých farieb a byliniek , ktoré napĺňali horúce , letné dni charakteristickou vôňou , ale teraz ju ovládla burina . Púpava zaryla svoje korene hlboko do zeme , nevykynožiteľná kozonoha pokrývala tienisté kúty . Pupenec ovíjal svoje chápadlá okolo neudržiavaných ružových kríkov , dusil ich a zabíjal .
Dominik sa pustil do zdanlivo nemožnej úlohy - vytrhať burinu a uviesť záhradu do reprezentatívneho stavu . Kto by kúpil dom so záhradou , ktorá vyzerá , akoby tam niekto kultivoval kliešte ? Po polhodine nekonečného trhania sa rozhodol stiahnuť z boja ; narazil na žihľavu a pavúky , malé čierne pavúky , ktoré sa pohybujú tak rýchlo , až sa niekedy zdá , akoby skákali .
Na severe sa cely deň zbiehali búrkové mračná a ozývalo sa vzdialené dunenie ; nespadla však ani kvapka - zdalo sa , že domnelá kliatba jeho matky mala to miesto v pazúroch ešte aj po jej smrti .
Večer vytiahol na terasu malý stôl z chodby a jedinú stoličku . Sedel tam a hľadel pred seba , dlho po tom , ako zapadlo slnko a všade navôkol začali cvrlikať cvrčky .
Ešte jeden deň a uvidí Sylviu .
stránka 9