,, Boris nie je zlý chlapec . Mala by si sa snažiť viac s ním vychádzať . Okrem teba , nikoho iného nemá . Veď vieš , aké má problémy s nájdením si kamarátov ,“ snažila sa v nej prebudiť pochopenie .
Rebeka sa rozhorčila . ,, A prečo asi ? Keby svojich spolužiakov v triede nešikanoval , tak by sa s ním kamarátili . Lenže on je chodiaca pohroma a každé dieťa sa ho na škole bojí ,“ povedala jej do očí niečo , čomu by sa najradšej vyhla . Doteraz nenabrala odvahu jej to chrstnúť do tváre , ale to asi preto , že predtým nebola taká nazlostená . Vedela , že by k svojej mame mala mať väčšiu úctu , ale nakoniec sa na to vykašľala .
Žena vstala z postele a uhla pohľadom . Nechcela , aby si všimla bolesť v jej očiach . Pre ňu bol Boris jej milovaný chlapček a nevedela si predstaviť , že by niekomu ubližoval . Možno bol náladový a svojský a tiež nevyspytateľný , ale určite to nebol žiaden tyran . ,, Svojmu bratovi krivdíš , Rebeka ,“ zašepkala zroneným hlasom .
,, Pchá ! Musíš byť slepá , ak nevidíš , akého nezmara si vychovala , mama ! A najhoršie na tom je , že si to nepriznáš a kŕmiš sa radšej bludmi o jeho výnimočnosti ,“ snažila sa jej otvoriť oči , aby začala vnímať realitu . ,, Boris ťa ničí a si hlúpa , že tomu neurobíš rázny koniec !“ jedovato sa ozvala Rebeka .
,, Dosť !“ skríkla jej mama a ukázala na ňu prstom . ,, Keby tu bol tvoj otec , nikdy by si sa so mnou takto nerozprávala ! A pokiaľ v tom mieniš pokračovať , my dve si nemáme viac čo povedať !“
,, Ako chceš , mama ! Vlastne ja mám už dlho pocit , že naše rozhovory nemajú zmysel . Je to ako hádzanie hrachu na stenu ,“ opáčila zlomyseľne a trucovito si ľahla do postele . Akoby to nestačilo , paplónom si zakryla hlavu .
Mama neisto postávala pri dverách s úmyslom ešte niečo povedať . No nakoniec vypochodovala z jej izby a nešetrne tresla dverami .
***
,, Myslím si , že to preháňaš ! Nemala by si to tak prežívať . Tvoj otec vie najlepšie , čo robí ,“ namietol chlapec a uhladil si rukou natupírované vlasy . ,, Aj môj foter sa občas chová ako primitív , ale to neznamená , že som mu ukradnutý .“
Rebeka urazene pozrela na svojho najlepšieho kamaráta Eliáša . Bol jedným z mála ľudí , ktorý jej naozaj rozumeli a neváhali si ju vypočuť . Keďže bol zároveň aj chalanom z rovnakého ročníka , hoci z inej triedy , tak spolu trávili veľa voľného času . Rovnako ako ona mal svojich démonov , ktorí ho neustále prenasledovali . Hoci bol synom policajta , napriek tomu patril medzi veľmi čudné indivíduá . Vo vlasoch nosil strieborný preliv a na uchu mu visel stredne veľký krížik . Jeho oblečenie , v podobe flanelovej košele a bavlnených nohavíc , bolo výlučne čiernej farby . Okrem toho , že Eliáš bol vskutku zvláštny úkaz , mal aj čudné úchylky . Medzi jednu z nich patrilo vešanie si hláv bábik na pútko nohavíc . Aj napriek tomu , že ho mala rada , najradšej by ho zahrdúsila ako kačicu . ,, Ty si , ale debil !“ osočila sa na neho . ,, Miesto toho , aby si ma povzbudil , sa do mňa navážaš ako také teľa !“ zaujala obranný postoj a pritisla sa chrbtom k zábradliu , o ktoré sa opierala lakťom . Medzi prstami držala cigaretu , z ktorej si nervózne potiahla . Z úst vyfúkla obláčik dymu a zapichla do neho šedozelené oči . ,, Nech je po tvojom . Už ti teda nič nepoviem .“
Eliáš si najprv myslel , že preháňa , ale keď sa dlho neozvala pochopil , že to prepískal . Snažil sa to s ňou urovnať , pretože by nerád prišiel o jej priateľstvo . Bola príliš neženská , aby ho priťahovala ako dievča , ale rozumel si s ňou lepšie než s ktorýmkoľvek chalanom . ,, Bože môj , nechovaj sa ako malá ,“ vytkol jej po-
stránka 7