Spá lená cestá autor : Patrícia Brestovanská
Duša dievčaťa bola plná veľkých dier a škrabancov . Jej guľatý tvar lemoval hrubý , čierny pás ako sadza . Chvíľu bola celkom pokojná , no odrazu sa začala krútiť a nedalo sa ju zastaviť . Otáčky nehmotnej schránky boli divoké , prudké a nebezpečné . Chcela si ju zblízka prezrieť , ale duša sa strácala medzi oparmi , až celkom zmizla z obzoru . Pätnásťročná Rebeka si presne tak predstavovala svoje vnútro obalené kožou . Cítila sa medzi ľuďmi ako biedny červ , ktorý túži len po tom , aby ho niekto konečne zašliapol . K depresívnym stavom mala hneď niekoľko dôvodov . Svoju mamu neznášala , mladším bratom pohŕdala a otec , ktorého tak veľmi milovala , ju opustil . Jeho odchod pripisovala mame , ktorá sa čoraz viac opúšťala , až celkom stratila sebavedomie . A za to mohol práve Boris , jej o päť rokov mladší súrodenec , ktorý dával ich mame zabrať . A tak opovrhovala oboma a keby v sebe našla odvahu , skončila by so životom . Už ani netušila , ako dlho sedela na posteli a čučala do prázdna . Odrazu v nohe pocítila silný kŕč , ktorý ju donútil vstať . Tvár sa jej stiahla bolestivou grimasou . Postavila sa na jednu nohu ako bocian a počkala , kým nepríjemný pocit odznie . Netrvalo ani pár minút a vo dverách sa zjavila jej mama . Kráčala k nej s ustaraným výrazom na tvári . Rebeka v duchu ticho zahrešila . Bola to posledná osoba , ktorú túžila práve v tej chvíli vidieť . Bez slov si znova sadla na posteľ . Bolo jej jedno , že je ešte vždy v pyžame a nemá zložené periny .
Jej mama zaujala miesto tesne vedľa nej . ,, Ani teraz mi nepovieš , čo ťa trápi ?“ ozvala sa sklamaným hlasom . ,, Nemyslíš si , že je najvyšší čas mi začať dôverovať ?“ stisla jej dlaň . ,, Alebo ma až tak veľmi nenávidíš ?“
Rebeka si vyšklbla z jej zovretia ruku a nahnevane zvolala . ,, Dôverovať ti , mama ?! Akoby som mohla po tom , čo si spravila ?! Veď si mi zničila detstvo !“ založila si ruky za prsia . ,, Nebyť teba , tak by od nás otec nikdy neodišiel !“
Jej mama si hlasno vzdychla . Nebolo to po prvý raz , čo jej vytýkala , že môže za jeho odchod . Aj keď sa jej to snažila opakovane vysvetliť , nedala jej k tomu najmenšiu príležitosť . Stále opakovala tú istú pesničku a nedokázala ju donútiť , aby si ju vypočula . ,, Už sme sa o tom predsa bavili , Rebeka . Tvoj otec sa vydal inou cestou a ja som mu v tom nemohla brániť ,“ obhajovala sa . ,, Nemôžem predsa za to , že sa zamiloval do inej ženy !“
Buchla päsťou do vankúša . ,, Ale áno , môžeš , mama ! Keby si sa snažila byť pre neho atraktívnejšia , tak by ťa nikdy neopustil ,“ vmietla jej bezcitne do tváre . ,, Odkedy sa narodil ten malý kazisvet , nemáš na seba vôbec žiaden čas . Keď si si brala ocka , bola si prekrásna nevesta , s dokonalým účesom , mejkapom , postavou ! Ale pozri sa na seba teraz ! Dalo sa čakať , že sa mu už nebudeš páčiť , keď sa tak zanedbávaš .“
Žena zahanbene uhla pohľadom . Nemusela ísť pred zrkadlo , aby videla , ako vyzerá . Z čiernych vlasov jej vyrastali šediny , na tvári nemala ani náznak líčenia a na svetlej blúzke jej svietil fľak od výživy . Aj keď svojej dcére musela dať čiastočne za pravdu , hnevalo ju , akým tónom sa s ňou bavila . ,, Vyprosujem si , aby si so mnou hovorila týmto tónom , mladá dáma ! A tiež nemáš právo obviňovať z niečoho svojho bračeka ! V jeho veku si tiež pokazila všetko , čo ti prišlo pod ruku .“
Rebeka prekrútila očami dohora . ,, Len sa ho nezastávaj , prosím ťa ! Pravdou je , že si ho príliš rozmaznala a on ti teraz skáče po hlave . Ty si to však odmietaš priznať a radšej sa tváriš , že je všetko v poriadku . Je odo mňa o päť rokov mladší , ale dovoľuje si , ako keby to bolo naopak ,“ znechutene odfrkla .
stránka 6