Brat jej vyplazil jazyk . ,, Za to ty si ako kraslica ,“ vrátil jej urážku . ,, Líca máš červené ako paradajka a tvoje ústa vyzerajú ako kačací zadok !“
,, Ty malý hnusák ! Prečo ťa mama radšej neutopila , keď si sa narodil ?!“ vyhŕkla jeho sestra .
Mama sa k nej okamžite otočila s nahnevaným pohľadom . ,, To by už stačilo , Rebeka ! Si od neho staršia , ty máš mať rozum ! Je smutné , že ťa dokáže vytočiť desaťročný chlapec ,“ krútila neveriaco hlavou . ,, Keby tu tak bol váš otec ...“
,, Lenže on tu nie je !“ skočila jej do reči dcéra . ,, A ak sa vráti , tak ho budem prosiť na kolenách , aby ma vzal so sebou a nemusela som byť v tomto mizernom byte spolu s tebou a s týmto retardom !“ zvolala plačlivo a vybehla z kuchyne tak rýchlo , až takmer zakopla o prah dverí .
Svieca ! Hoci by si ju za iných okolností rada zapálila , aby sa jej ubolená duša trochu zrelaxovala , v tej chvíli ju to ani nenapadlo . Rebeka ležala na chrbte na posteli a dovolila svojej mysli , aby sa jej voľne potulovala . Uvažovala nad školou , životom a tiež nad otcom . Doteraz vnímala len potrebu byť s ním , ale neriešila okolité veci , ktoré boli rovnako dôležité . Cítila obrovskú krivdu za to , že ju opustil a myslela si , že jediná kvôli tomu tak trpí . Svojho otca nevidela už päť rokov a veľmi sa s ním chcela stretnúť . Túžila po jeho hlase , pohľade , objatí a nie len po niekoľko cifernom čísle , ktoré sa objavilo jej mame na účte , keď vyberala hotovosť z bankomatu . Chcela by sa s ním poprechádzať , ako keď bola malá , túlať sa parkom , privoniavať k lúčnym kvetom a dívať sa s ním na hviezdy . Stále samu seba presviedčala o tom , že ju otec nadovšetko zbožňuje , ale už tomu prestávala veriť . Na jej správy odpisoval s niekoľkotýždňovým omeškaním , odmietol akékoľvek osobné pozvania na spoločný obed a keď sa mu snažila dovolať , nikdy jej nedvihol . Ak by mu na nej skutočne záležalo , tak by ju vyhľadal a bol by jej nablízku . Hoci si to nerada pripúšťala , jej mama mala nakoniec pravdu . Bez ohľadu na to , ako ňou predtým pohŕdala , bola nútená otvoriť oči a pozrieť sa realite do tváre . Musela si dokonca pripustiť , že sa chovala ako sebec . Nebola jediná , čo trpela otcovou neprítomnosťou a nedostatkom lásky . Každý sa cítil osamelo , len sa to inak prejavovalo . Jej chýbal hrdina , ktorého v ňom vždy videla , Borisovi mužský vzor , na ktorý by sa chcel podobať a ich mame obetavý manžel , na ktorého sa vždy mohla spoľahnúť . Ako nad tým všetkým premýšľala , začínala sa na situáciu pozerať inými očami . Už sa prestávala cítiť ako obeť , ktorú niekto zaživa prebodol a nechal ju bezcitne vykrvácať . Konečne videla aj fakty , ktoré predtým tak dlho prehliadala buď z trucu alebo zo zranenej pýchy . Keď si predstavila , aké hrôzy vykričala mame do očí , mala chuť sa silno prefackať . Chovala sa ako hyena , ktorej niekto zobral korisť , a ona na všetkých naokolo vrčala a cerila tesáky . Bude sa s ňou musieť porozprávať a najmä sa jej za všetko ospravedlniť . Mama robila , čo sa dalo , mala sa čo obracať , keď sa otec priženil do inej rodiny , no nikdy jej nechcela ublížiť . Nemala právo ju ponižovať , ale ani sa jej posmievať . Namiesto toho jej mala byť ako dcéra oporou a stáť celý čas pri nej . No ona sa správala ako trucovité dieťa so štupľami na ušiach a odmietla si dať čokoľvek vysvetliť . Rebeka už neváhala ani sekundu . Zdvihla sa , zamierila k dverám a vykročila za mamou do kuchyne . V ten deň mala len jediný cieľ – zakopať vojnovú sekeru a udobriť sa s ňou . stránka 11