predtým mŕtvy, len som si to vďaka tej obrovskej eufórií v hlave ani neuvedomil.
Takže pár sedel na lavičke už pár minút a vášnivo sa bozkával. No fuj... Loviť zver počas párenia? Veď to je zakázané! Nedá sa
nič robiť. Budem musieť zaútočiť skôr, než sa do toho aktu pustia. A vlk sa naje a ovca celá zostane... Zaľahol som na zem
a pomaly sa začal k nim plaziť s batohom na chrbte. Mal som obrovskú výhodu, pretože mesiac svietil tak, že som celú dobu
mohol využívať tieň mocnej lipy. A vlastne ten pár by si ma nevšimol, aj keď by som k nim prišiel za bieleho dňa. Ale lov je lov.
Správny lovec nikdy neporuší svoje zásady. Drží sa ich vždy a všade. Navyše to posilňovalo môj vrodený lovecký inštinkt, pode-
dený po predkoch. Ten už plánoval v hlave, akým spôsobom zaútočí. Ja som to vedel už dávno. Podľa zásad. Tým istým spôso-
bom.
Bez problémov som sa priblížil ku koristi. Stále ma nezaregistrovali. To dievča si ma mohlo všimnúť, lebo sa pozeralo mojím
smerom. Sedelo totiž v lone jej priateľa. Každopádne začnem s tým chalanom. Alebo samcom? To bolo jedno, lebo som si kľa-
kol, ľavou rukou ho schytil za ústa a pravou mu vrazil perfektne nabrúsenú dýku do pravej ľadviny. Potom som ju v okamihu
vytiahol a šmahom ruky mu podrezal krk. Po podrezaní som sa postavil a napriamil s tvárou spokojného lovca, dívajúceho sa
s úsmevom na svoj prvý úlovok.
To dievča si všimlo, čo sa deje, až v momente, keď ju striekajúca krv z hrdla zasiahla do tváre. S neuveriteľným krikom odsko-
čila od toho samca, ktorý už bol dávno mŕtvy. Ale to ma už prestalo zaujímať. Teraz ma zaujala ona. Podľa jačania, krvi na tvári
a predtým bielych šatách to bola zranená samica. Bolo nutné čo najskôr ju doraziť a ukončiť jej trápenie. Práve, keď sa dala na
útek, a ku jačaniu pridala volanie o pomoc, som sa po nej vyrútil ako vlk na ovcu. Inštinkt mi poradil, kedy presne na ňu vysko-
čiť. Učinil som presne podľa neho. Pri výskoku som ju schytil za ramená a zvalil ju tvárou na zem. Sám som na ňu dopadol svo-
jím telom, no náraz spôsobil, že som z nej spadol na bok a trochu si odrel koleno. Jačanie akoby švihom prútika ustalo. Pozrel
som sa na ňu. Pomaly sa zviechala na zemi a pokúšala sa o čosi také ako vstať zo zeme. Vôbec sa jej to nedarilo. Asi si zranila
hlavu a možno poškodila niečo v sebe. Bolo nutné ju okamžite doraziť. Podišiel som teda k nej a schytil ju za vlasy. Ona bolesti-
vo zachrčala, keď som jej takto zodvihol hlavu. Ešte chvíľu chrčala po prerezaní hrdla. Ale to rýchlo ustalo. No a ešte jedno
bodnutie do pravej ľadviny a tým sa môj lov na dnes skončil. Presne ako kedysi v lese s puškou. Hodiny pátrania po zveri
a napokon uspokojenie seba a svojho loveckého inštinktu zabitím koristi. A po uspokojení spokojne domov, prípadne na hos-
tinu za účelom zjedenia koristi... Nebojte sa, ľudí nejem, takže spokojne odchádzam sa teraz prezliecť „do civilu“ a potom do-
mov vyspinkať sa do ružova, keďže začína víkend. No a zajtra čistenie a brúsenie tej mojej lásky, rozmysly, kam sa opäť vydám
na lov, kedy budú loviť mňa, ktoré noviny ako prvé zväčšia moju slávu mojím novým úlovkom...
A takýto bol len ďalší večer na love...
stránka 16